S babami sme si po odchode z nemocnice išli sadnúť a nedopadlo to veľmi dobre. Lenka stále dobiedzala, lebo chcela vedieť že prečo som odišla.
,,No ved povedz nám prečo si odišla? Nebodaj ty nemáš dobré spomienky na základnú školu? To by ma zaujímalo prečo. " vyzvedala stále Lenka po štyroch pohárikoch. Už bola na nezastavenie.
,,Je to len medzi mnou, Petrou a Kikou. Nemám ti dôvod hovoriť, prečo som odišla. Proste, nezdieľam s vami ten istý názor. Stačí? A už do toho nerýp. Si sa trošku pripila. " vravím a idem sa dalej rozprávať s Dankou.
,,No len sa nepototo...Anička. Tajnostkárska si ty ale. Budem radšej ticho, lebo by si sa nám rozplakala čo?" povedala Lenka a začala sa smiať. Tak pri tomto sa neudržala ani Petra a bránila ma.
,,Lenka ak si tu prišla Aničku urážať tak môžeš hned odísť. Alebo vieš čo bude ešte lepšie, my s Aničkou odchádzame. Nedovolím, aby si sa jej vysmievala. Myslím, že toho bolo už dosť. Danka ty na to nič nepovieš?" pýta sa Petra.
,,No, ved nič zlé nepovedala. Teda, ja sa vám do toho nebudem miešať. Postarám sa o Lenku, nech sa dostane domov v poriadku. Tak sa majte. " a vyobjímali sme spolu.
,,Dobre teda. Daj vedieť, že ste prišli v poriadku. Pá. " pozdravili sme Danku a odišli sme.
Ešte pri dverách sme počuli ako Lenka vraví Danke.
,,Prečo preboha odišla Petra? Ved jej sa to netýkalo. Tss...takto odísť zo super zábavy. " kričala Lenka.
Ale to sme len mávli rukou a boli sme vonku.
,,Dakujem, že si sa ma zastala. Nemusela si. " vravím Petre.
,,Ale ja som chcela. Si predsa moja kamarátka. " vraví a kráčali sme k stanici. Ja som vytiahla mobil a napísala som Milanovi, nech po nás príde.
A teraz sedíme doma pred telkou a pozerám kastingy z čsmt. Urobili sme si pukance a zabávame sa.
,,Inak zajtra idem do tej nemocnice. Vieš na tú magnetickú rezonanciu mozgu. Pôjdeš s nami alebo musíš niečo vybaviť? Lebo už o 7h ideme s mamou na autobus. " pýtam sa Petry. Celkom som na to zabudla, až kým mi to Milan nepripomenul, ked sme sedeli na kofole. Povedal, že mi bude držať palce. Mám trošku aj strach, ale dúfam že to bude dobré a nič mi nenájdu.
,,Ak môžem, tak rada pôjdem. Nemám problém vstať. " povedala a žmurkla na mňa.
,,Tak to som rada. Nebudeme teda dlho. Teda aspoň ja nie, pretože som unavená. A nech som čerstvá. " vravím Petre a dalej sledujeme telku.
Po desiatej som si išla ľahnúť, ale predtým som napísala svojmu miláčikovi. ,,Miláčik už som v posteli. Dnešný deň bol dosť únavný. A dakujem, že si mi pripomenul ten zajtrajšok. Skoro som zabudla. Tak mi drž palce. Milujem ťa. Sladké sny. " napísala som sms miláčikovi.
Smska prišla obratom.
,,Moje aj ja som už v posteli. Držím zajtra palce. Budem na teba myslieť. Milujem ťa. Chýbaš mi . Cmuk.
Prečítala som si sms a spokojne som odfukovala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár