,,Kto ti môže volať takto skoro?" čudovala som sa.
Zdvihla telefón, asi aj spoznala hlas lebo sa usmievala ale po chvíľke zmenila výraz svojej tváre. Pozreli sme s mamou na ňu a čakali sme kým skončí hovor. Ked zložila, tak bola celá rozklepená.
,,Kto ti volal? Dúfam, že nie..." začala som opatrne.
,,Volala mi Kikina mama, že Kristína pred dvanástou umrela. Vraj v jej nemocničnej skrine našla nejaké listy. Jeden aj pre mňa a pre teba. Ach, ja nemôžem. " a rozplakala sa Petra. Tá čo bola vždy silná a nič ju tak nerozladilo, sa rozplakala pri mne.
,,Bože, to mi je tak ľúto. " povedala mama.
,,Len plač moja, plač. Uľaví sa ti. Pod ideme do izby, pustíme nejakú hudbu a poplačeme si spolu. " vravím Petre. Snažím sa byť silná, aj ked aj na mňa ide ten smútok. Ved to bola naša spolužiačka a kamarátka, tak mi je to ľúto. A veľmi.
,,Vieš ja, teda my sme vedeli, že umrie, ale nečakala som že ma to až tak zoberie. Som rada, že si pri mne. Ale ty si až tak neplakala. Si silnejšia. " vraví Petra po tom čo už prestala plakať.
,,Nie som silná. Ja si poplačem večer v posteli ked si spomeniem, čo som s ňou také zažila a vtedy budeš počuť plač. Idem napísať Milanovi, nech mi zavolá. Potrebujem...potrebujem ho počuť. Ty zatiaľ zavolaj alebo skoč na facebook a daj vedieť hlavne Lenke a Danke čo sa stalo. " vravím
,,No ja im to zavolám, ale na fb pôjdem aj tak.Ved musím pozvať všetkých čo poznali Kiku na jej pohreb. Pohreb bude v stredu. Jej rodina to chce mať čímskôr za sebou. Musí to byť rana pre nich. "vraví Petra.
,,Ahoj miláčik som rada, že si mi zavolal. Potrebovala som ťa počuť. " vravím Milanovi.
,,No ved ked si napísala, že Kristína umrela, tak som si myslel že je to dôležité. A potrebuješ sa vyrozprávať. Milujem ťa vieš to?" pýta sa ma.
,,Viem to, aj ja teba milujem. Veľmi mi chýbaš. Petra aj plakala, a ja som vyronila len zopár sĺz. Je to normálne, že to beriem tak pokojne?" pýtam sa ho
,,Moje, nič si z toho nerob. Určite cítiš bolesť v srdci len ty si silná. Ale to že neplačeš neznamená, že ti nechýba. Takže Petra ešte ostáva u teba?" pýta sa smutne.
,,Nie neostáva. Prídeš zajtra? Hm? Ide k tete. V stredu je pohreb. " vravím
,,Rád prídem. Už sa na teba teším. Cmuk. "
,,Tak pekný večer ti prajem. Petra ma už volá. Tak idem. Pá"
,,Aj tebe. Milujem ťa. " lúči sa Milan a skladá mobil.
Ked som sa vrátila do izby,tak mi Petra povedala, že volala Lenke aj Danke a že ich to veľmi zobralo. Na fb napísala čo sa stalo a pozvala všetkých čo Kristínu poznali na pohreb, ktorý sa uskutoční v stredu o 16h popoludní.
Musíme si predtým ešte kúpiť nejaké šaty alebo kostým. Lebo ja čiernu veľmi nenosím a Petra si v tom zhone ako prišla sem, nezobrala nič také. Vlastne ani nepredpokladala, že sa toto stane.
Večer sme si s Petrou dali po pohári vína a okolo desiatej večer sme už boli v posteli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár