My štyri : Ja, Petra, Lenka a Danka.
Za tri hodinky začína pohreb. My tam budeme už o tretej, pretože prišli všetci spolužiaci zo základnej a kamaráti ktorých sme poznali aj my. A tak sa tam stretneme a každý z nás pospomína a tak sa vlastne s Kristínou rozlúči. Kristína neznášala plač, a určite by nechcela aby sme plakali. Ale aby sme na ňu spomínali s láskou a zábavou.
Pri obede sme obe boli ticho a mama len neverila vlastným očiam.
,,To sa ešte nestalo, aby ste vy dve boli ticho. " vraví mama.
,,No vidíš, pri niektorých udalostiach, aj ticho treba byť. " vravím mame.
Všetko sme bez reptania zjedli a každá sa odobrala do inej izby.
Ja som išla napísať svojmu miláčikovi, že ho už čakám a Petra išla napísať domov a svojmu priateľovi.
Milan mal totiž prísť k nám a ísť s nami na pohreb. On najprv nechcel, lebo vraj ju nepoznal, ale Petra mu povedala, nech ide vraj keby som to nezvládla. Nech je pri mne. A ja som mu povedala, že ho tam potrebujem. Tak z práce príde k nám, osprchuje sa, oblečie a pôjdeme tam spolu. Ide aj moja mama a otec. Otec totiž prišiel včera večer z Nemecka, a ked sa to dozvedel, tak mal slzy v očiach. S Kristínou si vždy rozumel.
Pamätám si raz ked som mala narodky, tak bola u mňa aj Kristína. A bavili sme sa a tak a potom otec prišiel do obývačky, že či Kika nechce ochutnať niečo. Myslím alkohol. Tak ona, že dobre že za chvíľu príde. Lenže ona dlho nechodila a už ma to hnevalo.
Ja prídem do kuchyne a oni sa tam rozprávajú.
,,Kde si toľko? To vymeníš moju oslavu za ochutnávanie alkoholu?" pýtala som sa z rukami vbok.
,,Vieš, trošku sme sa zakecali. Idem už neboj. " vravela Kika.
A potom som len otcovi povedala, nech mi nekradne kamarátky a potom sme sa len smiali na tom. Nehnevala som sa na ňu, bolo to proste vtipné.
,,Annie, Anička, Milan prišiel. Vnímaš ma?" pýta sa Petra.
,,Hej...hej vnímam ťa. Milan už prišiel? Idem za ním. " vravím a vyskočila som z kresla.
,,Len nespadni. " smeje sa mi Petra s mamou.
,,Ahoj miláčik. Som taká rada, že ťa vidím. " a silno som ho objala.
,,Moje ved sme si videli len dnes ráno. Aj ja ťa rád vidím. " vraví mi.
,,Si v poriadku?" pýta sa Petra. Nechápala som kam tým smeruje.
,,Prečo? Nič mi nie je. " vravím jej.
,,Ja len...že si bledá. " vraví Petra. A spolu s Milanom na mňa divne pozerajú. Ved mi nie je zle...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár