Nechce sa mi ísť od Milana, ale musím. Povedal, že aj tak bude v garáži, takže to akurát tak vyšlo. Musím napísať kamarátke, že prídem aby sme sa mohli stretnúť.
Petra sa v pondelok vrátila domov. Ostala ešte celý víkend, aby mohla pobudnúť s Kristíninou mamou a so spolužiakmi. Zapíjali nielen v stredu, ale aj v piatok a sobotu. Ja som sa zúčastnila len v piatok a to len na chvíľu. Ako som už povedala, nezapadám tam. Každý si všímal len Petru (lebo ju dlho nevideli) a Danku, pretože asi ich rozosmievala s tými hlúpymi vtipmi a grimasami. No a spomínali na Kiku, na všetky jej vilomeniny. A kedže ja som s ňou až také veľké spomienky nemala, tak som odišla domov. Petra videla ako sa obliekam, tak sa pri mne zastavila.
,,Kam ideš? Prečo zas utekáš?" pýta sa ma.
,,Neutekám, dobre? Ale rozhliadni sa okolo seba. Ja sem nepatrím. Ale ty, Danka, Lenka a ostatní ste zohratá partia. Máte toľko zážitkov či už s Kikou alebo bez nej. A mňa sa ani nikto nespýtal, ako žijem a čo mám nové. Nebudem kaziť zábavu. Vždy som vedela, že sem nepatrím ale toto mi to potvrdilo. " vravím a zapínam si bundu. Ešte sa prehrabem v kabelke či som nič nezabudla a môžem ísť.
,,Annie, to čo hovoríš? Akože si ťa nik nevšíma? Ved ja som tu predsa a je tu aj Lenka a Zuzka. Patríš k nám. " pozrie na mňa Petra a chytí ma za ruku.
,,Nepatrím a ty to dobre vieš. Vidím ti to na očiach. Neboj, nič si z toho nerobím. Proste som človek, ktorý narušil váš kolektív v škole. A možno aj v súkromí. " smutne dodávam.
,,Kristína by bola smutná keby ťa počula čo vravíš. Toto by nechcela. " vraví Petra a hrá mi na city.
,,Nie, Kristína by bola úprimná. Povedala by pravdu. " vravím ja a odchádzam. Predieram sa pomedzi stoličky a pár ľudí sa otočí a opýta sa kam idem. Ja len myknem plecom a pokračujem dalej.
,,Ahojteeeee! Príjemnú zábavu prajem. " kričím a odchádzam dvermi, ktoré ma vyvedú na čerstvý vzduch.
Nevidela som ju celý víkend. V pondelok mi napísala sms, že sa vracia domov, vraj už ju mama potrebuje. A tiež chýba priateľovi.
Zavolala som jej a tak sme sa dohodli, že ju pôjdem odprevadiť na stanicu. Ved ktovie kedy sa zas uvidíme. Azda to nebude na mojom pohrebe.
,,Som rada, že si prišla. " povedala Petra a objala ma.
,,Ved si moja najlepšia kamarátka. A bohvie kedy ťa zas uvidím. " vravím so smiechom.
,,To máš pravdu. Aha, môj vlak je už tu. Tak sa mi opatruj. A inak chýbala si nám v piatok. Chalani sa na teba pýtali. Vraj kam si zmizla, že sa ťa nestihli opýtať čo máš nové. Tak som im povedala. " vraví nevinne Petra.
,,Tak ty takto. Ma ohováraš. Odpúšťam ti. Tak nastúp, nech nezmeškáš. A pozdravuj mamu. " vravím a pomáham jej s kufrom. Počkala som kým si sadla a ešte som jej zakývala. Vlak pomaly odchádzal a s ním aj moja spriaznená duša.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár