,,Nie nespím. Len relaxujem pri hudbe. Chcela si niečo?" otváram dvere a pýtam sa jej.
,,Si už zbalená?" pýta sa.
,,Ano, všetko som natlačila do mojej kabelky. " vravím a ukazujem jej, ako som to tam natlačila.
,,Dobre teda. Inak volala mi Danka, vraj sa ti nevie dovolať. Tak ťa nechám. " a odchádza do kuchyne.
,,Hm, ved ja som s ňou volala. A teraz som si vypla zvuky. " vravím si len tak pre seba, pretože mama ma už nepočula.
Jáj, som si dobre oddýchla. Tak som si trošku zdriemla pri mojej hudbe. Pozriem na mobil a mám tam smsku od miláčika: ,,Ahoj moje, už som doma. Som unavený. Bolo mi dobre s tebou. Dávaj si tam na seba pozor a nezabudni sa ozvať. Milujem ťa. Cmuk. " znela sms.
A našla som si aj dalšiu sms od Danky a 2 neprijaté hovory.
V sms bolo :,,Ahoj Anička, nemohla by som na chvíľu prísť? Kedže ty už neideš von tak by som ťa prišla pozrieť. Tak o 19h? Ozvi sa mi. Danka. " bolo tam. Pozerám na hodinky. Bolo pár minút po siedmej. Hm, smola. Možno zvonila a nik neotváral.
Akurát jem večeru pred telkou. Otec už prišiel domov. Teda pár minút na to ako som sa ja zobudila. Rozprávajú sa s mamou v kuchyni. Ja som si zobrala polievku a pozerám správy na jojke. Je niečo po pol ôsmej a už nik (chvalabohu) nezvonil. Takže ako som predpokladala, Danka tu už bola.
Ale načo spomínať čerta, ked tu zrazu...
Crrrrnnn...Niekto zvoní. Nechce sa mi ísť otvoriť, tak ide otvoriť otec. Počujem nejaké šuškanie na chodbe a potom otca ako hovorí :,,Ano, Anička je doma. Pod dalej. " a potom na mňa kričí, že vraj prišla Danka.
Ach nie, vravím si. A ja že si pekne pozriem tv a pôjdem spať.
Vchádzam na chodbu a na otca vrhnem taký ten škaredý pohľad, ktorý v preklade znamená (prečo si otvoril?).
,,Ahoj Dani. To som ti tak chýbala, že si prišla? Asi to musí byť niečo vážne, že?" vravím a nasilu sa usmievam.
,,Ved som ti volala aj písala a ty nič. Som myslela, že naschvál nedvíhaš, tak som prišla. Ved na chvíľu. " vraví a vyzúva sa.
,,Vieš ja som relaxovala pri hudbe a vypla som si zvuky. To preto. Tak teda na chvíľu, vieš ráno vstávam. " tvárila som sa, že musím ísť skoro spať.
A presunuli sme sa do obývačky.
,,Tak čo je také dôležité, že to nemohlo počkať?" opýtala som sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár