,,To čo vravíš? Nie, on taký nie je. " vyhováram jej to.
,,Ako to môžeš vedieť? Ved si ho už 3 roky nevidela. Možno sa zmenil. " vraví.
Zvoní mi mobil. Pozriem na displej a tam číslo, ktoré nepoznám.
,,Niekto mi volá. Počkaj chvíľu musím to zdvihnúť. " vravím a idem na chodbu.
,,Ano?" zdvíham mobil.
,,Ahoj to som ja Marek, čo ma nepoznáš?" hlási sa on.
,,Jeej, ahoj. Nemám uložené tvoje číslo, tak to preto. Stalo sa niečo? Práve je tu Danka. " vravím.
,,Ty si zabudla aký je dnes dátum?28.10. Chcel som sa spýtať či nepôjdeš s nami. " vraví smutne.
,,Prepáč, ja som zabudla už. Rada by som išla, ale nemôžem. Je tu Danka a ja ráno vstávam. A ty by si tam tiež nemal ísť. Ved je to už za nami. " dohováram mu.
,,Ja viem. Ale vieš, nezapálil som im sviečku už tri roky, tak..Tak nevadí. A prečo je vlastne Danka u teba?" pýta sa už s lepšou náladou.
,,Myslí si, že niekoho máš. A ty len preto si taký odmeraný, lebo dnes je ten deň. Mohlo ma to napadnúť. A hlavne nesmúť, prosím. " vravím mu.
,,Ja a inú?Bože to ako ju mohlo napadnúť? No dobre, tak sa k nej vráť. Pozdravím od teba "našich priateľov". Neboj, tento rok nebudem smútiť. Sľubujem. Tak sa bavte. Ahoj. " a skladá mobil.
Vrátila som sa do obývačky a Danka bola už nedočkavá.
,,Kde si bola tak dlho? A kto ti volal?" pýta sa.
,,Marek mi volal. Už viem, prečo je taký ako si ho opísala. " vravím a ona na mňa len udivene pozerá. Dúfam, že nežiarli.
,,A prečo ti volal? Tak hovor!" kričí na mňa.
,,Upokoj sa, dobre? Dnes je 28.10 a to je deň ked umreli naši spoloční priatelia. A my dvaja sme boli pri tom...a prežili sme. Aj ked Marek mohol byť tiež mŕtvy. Volal mi, či neidem s nimi zapáliť sviečku. Ja som na to aj zabudla. Takže nie,nemá inú. Stačí?!" vravím jej ešte s kľudným hlasom.
,,Aha, ved dobre som sa pýtala. A akože mohol byť mŕtvy? Môžeš mi povedať, že čo sa vtedy vlastne stalo?" dobiedza do mňa.
A tak som jej to povedala. Rozprávali sme sa o tom asi hodinu. Povedala som aj o tom, ako sa cítil a prečo vlastne potom odišiel. Viem, mal by jej to povedať on, ale nedokázal by to. A myslím, že bude len rád, že som to povedala zaňho. Danka mala potom ešte veľa otázok a ja som jej na ne odpovedala. Ked už bola spokojná, tak sa zdvihla a odišla. Zapriala mi šťastnú cestu na východ a vraj by sme si mali dať rande aj s našimi frajermi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár