Akurát som vyšla zdola hore k bratrancom, vyložila veci a píšem svojmu miláčikovi sms : ,,Ahoj moje, už sme u babky. Cesta bola dobrá. Asi pôjdeme ku krstnej, pozrieť sa na malú Lindušku. A ty sa ako máš? Chýbam ti? Ty mne moc. Milujem ťa. Ozvi sa. "
Sms odoslaná, tak sa idem venovať bratrancom.
Najstarší má 12, prostredný 9 a najmenší bude mať 4roky.
Idem za nimi do izby a podávam im sladkosti, ktoré sme im doniesli. Miško, ten prostredný, je zas na počítači. Vždy ked prídeme, ho tak nájdem. Spolu s Davidom (ten najstarší) hrajú hru. Položím tam tie sladkosti a pýtam sa ich ako sa majú. Miško mi začne vysvetľovať niečo o tej hre a ukazovať mi čo vlastne robí. Ja ho počúvam, aj ked nikomu nerozumiem. A potom ku mne príde najmenší, Viktor a núka ma s cukríkmi.
,,Chytím ťa. " vravím mu a naťahujem ruky.
,,Niééééé. " a už uteká.
Začneme sa naháňať po obývačke. On sa skrýva za gauč a ja čakám kedy sa priblíží, lebo sa mi nechce vstávať. Potom utečie do izby a ja za ním. A tam ho chytím. Držím za bruško a on sa mi snaží s tými nožičkami uniknúť. Ale nedarí sa mu. Tak ho potom púšťam a ešte predtým poviem : ,,Chytila som ťa!"
Idem sa dole najesť a pýtam sa mamy kedy pôjdeme ku krstnej,nech stihneme malú.
A tak sme do polhodiny na to vyrazili.
Malá Linda je naozaj prekrásna. Bože nedá sa odolať jej pohľadu. Cestou k babke sme sa zastavili v obchode a kúpili jej také krásne veci. Má krásne líčka ako syslík. Také som mala aj ked som bola malá.
Mama ju mala na rukách a dobre jej bolo. Ale chcela ísť k mame. Smiali sme na tom, že keby mohla chodiť, tak utečie za mamou. Ale nechodí ešte. Ved má len polroka. Ale najzvláštnejšie na Linduške bolo, že sa málo usmievala. Akože usmiala sa tak raz za 2 h. Mohli ste sa pred ňou smiať, hrať sa tam s jej obľúbenou vecou a ona len sedela a tvárila sa rovnako. Ale ked sa usmial, tak to bolo krásne. Taký rýchly malý úsmev. Je naozaj vydarená.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár