Lindušku chceli dať aj mne na ruky, ale ja som povedala že radšej nie. Neviem či som sa bála alebo prečo som sa tak bránila.
Okolo ôsmej ju išli uložiť do postele. To tam už bol aj krstnej brat s frajerkou. A prišli aj bratranec so sesternicou. Takže bolo dosť veselo. Tešila som sa, že ich tam vidím.
,,Ako si vyrástla. Už sme ťa dlho nevideli. Chodíš teraz do školy?" pýta sa Mirka, sesternica.
,,Hej, chodím na vysokú. Odbor verejná politika. " pousmejem sa.
,,A čo, páči sa ti tam?" pýta sa tentoraz Mišo, jej brat.
,,A tak sa dá. Síce je tá politika dosť ťažká, ale tak ja ju zvládnem. " presviedčam ich.
Krstná so záujmom počúva náš rozhovor a po chvíli povie.
,,Aj ja som sa dala na školu. Na sociálnu prácu. Kedže mám teraz popri malej čas. Mala som ísť zajtra na prednášku, ale neidem. Necítim sa dobre. " a usmeje sa.
,,Len sa ti nechce, to je všetko. " oponuje jej jej dcéra.
,,Vidíš, dcéra ťa prekukla. " zapája sa do rozhovoru moja mama.
,,A inak čo máš nové?" pýta sa a pozerá na mňa.
,,No pred pár dňami mi umrela kamarátka. Mala nehodu aj s priateľom. " hovorím so smútkom v očiach.
,,Tak to mi je ľúto. A čo frajer? Poslúcha?" a žmurkne na mňa.
,,Jasné, že poslúcha. " a usmejem sa.
Potom nám ujo, čiže krstnej brat začal rozprávať všelijaké historky, ked bol v Amerike. Akože bolo to dosť zaujímavé. Bol tam veľa rokov, a teraz sa vrátil na Slovensko, na trvalo.
Rozprávali sa po východniarsky, a ja som občas mala problém im rozumieť.

Bolo niečo pred polnocou a vedela som že za chvíľu už pôjdeme, ale vôbec sa mi nechcelo. Ráno sme totiž mali vstávať do Poľska, išli sme tam pozrieť na mňa kabát. A babka si tam išla kúpiť topánky na zimu. Takže taký malý výlet.
,,Nevadíme ti, že sme tu?Tak neskoro?" pýtam sa otvorene krstnej.
,,Nie, vôbec. Ja som rada, že ste tu. " vraví.
Ujo Luboš nám povedal posledný vtip a išli sme k babke. To sme len prešli bránkou a boli sme u nej. Chvalabohu nám nechali otvorené dvere a čakala na nás Miška, moja teta. Bola niečo po polnoci. Prezliekla som sa, zaželala dobrú noc a...napísala svojmu miláčikovi. On mi totiž už dávno napísal, že je v posteli, kedže ráno vstával do roboty.
,,Miláčik už som v posteli. U krstnej bolo super. Raz ťa tu zoberiem. Myslela som na teba. Milujem ťa. Ozvi sa ráno. Cmuk "
Smska bola odoslaná a ja som mohla pokojne zaspať. No celkom pokojne nie, pretože som mala upchatý nos.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár