Je sobota, niečo po 22h večer a ja pôjdem za chvíľu spať. Bolí ma strašne hrdlo, takže sa snažím byť ticho a veľa nerozprávať a som aj unavená z dnešného dňa. 3h chodenia po trhoch a potom som bola dalšie tri hodinky so spolužiačkou.

Ráno sme vyrazili do Poľska niečo po ôsmej. Mysleli sme, že tam budeme raz dva, ale cesta trvala takú hodinku. Hned ako sme tam prišli, sme mali prvú smiešnu príhodu. Kedže sme tam už dlho neboli, rodičia si neboli istý, ktorým smerom sa ide na trhy. A tak sme sa spoliehali na auto, ktoré bolo pred nami (malo značku MI - Michalovce) a mysleli sme si, že oni azda budú vedieť kde to je. Ale nenapadlo nás, že nejdú na trhy. S tým sme nejako nerátali. A tak sme išli za ním. Išli po čudných uliciach, kde sú len samé domy a pár obchodov. Otec už vtedy povedal, že sa mu to nezdá, vraj ideme zle.
Ale išli sme dalej za nimi a ked už vychádzali z Krosna, tak sme vedeli že naozaj ideme zle. Potom sme trošku blúdili (na čo sa pýtať, kde sme?), ale ked ked sme to už chceli vzdať a opýtať sa, našli sme križovatku kde sme zle odbočili. Tak sme sa trošku nasmiali, že ideme za niekým, kto ani nešiel na trhy.
Napokon sme zaparkovali na parkovisku, ktoré bolo celé plné. Ale značku GA som tam teda nevidela. Boli tam aj zo žiliny, ale hlavne samý východ (kedže to majú najbližšie). Otec musel ísť rozmeniť peniaze, takže sme neplatili eurami. No teda platili, ale to už len v obchodoch.
Dalšie príhody, ktoré sa nám tam stali, boli napríklad, ked sa nám skoro babka stratila. Išla na WC a nevedeli sme kadiaľ vyjde. Sme si mysleli, že odišla už a že nás hľadá, a pritom my sme hľadali ju. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Alebo ked sme sa s otcom najedli a sadli si, a mama s babkou sa išli pozrieť po stánkoch. A potom sme ich našli asi až po piatich minútach, lebo sa zatúlali niekam dozadu.

Musím povedať, že ma normálne už nohy aj chrbát boleli, z toľkého chodenia. Kabát som si nakoniec kúpila, ale len tak tak. Pretože všetky kabáty tam boli na jedno kopyto - taký istý strih a farby od výmyslu svetu. A potom mal človek pocit, že v tom stánku už bol. Až nakoniec som našla svoj vysnívaný. Je krásny a teplučký a dlhý. Baby v škole mi budú závidieť. Kúpila som si tam aj botasky a veľa oblečenia. Ked nám ešte stále ostávali peniaze, tak sme nakúpili veľa sladkostí. Babka si tam kúpila aj tie čižmy, čo tak zháňala. A mali tam aj dobré ceny.

Pokračovanie nabudúce....

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  24. 11. 2011 22:03
Zaujímavo opisuješ!!
 fotka
bondulka  24. 11. 2011 22:35
dakujem
Napíš svoj komentár