,,Neviem ty povedz, ja to tu až tak nepoznám. " vravím jej.
,,Môžme ísť do mojej obľúbenej kaviarne, hm?" pýta sa.
A tak som sa nechala viesť, kam nás zavedie. Popri tom ako sme tam smerovali, sa ma stále niečo vypytovala.
,,Tak Anička, povedz čo máš nové? Chodíš na vysokú?" pýta sa ma.
,,No hej chodím na vysokú. Do Sládkovičova. Odbor verejná politika. Dosť ťažké. " vravím a hodím takú tú znudenú grimasu.
,,A ty? Medicína?" pýtam sa jej. Viem, že to bol jej sen, dostať sa tam.
,,No ja nechodím na vysokú, zo zdravotných problémov. Lekárka mi nechcela dať potvrdenie, ale skúsim to o rok. Ale nie presne medicína, ale budem chcieť ostať v tom odbore. " vraví s úsmevom.
,,No ved známky na to máš. Ved na gymnáziu si sa určite učila tiež tak dobre, ako na základnej nie? A kam si dáš prihlášku?" pýtam sa jej.
,,No, na strednej som bola iná. Občas som schytala nejakú tú trojku. A už som nebola tak ticho, som vymýšľala somariny niekedy. Chcem si dať do Bratislavy a do Trnavy, na tú trnavskú univerzitu. " vraví Julka.
,,Tak to je super. Keby ťa zobrali do Trnavy alebo do BA, tak by si bola blízko pri mne a mohla by si niekedy cez víkend prísť. Moja mama by sa potešila. " vravím celá natešená touto správou.
,,By sme išli niekde na disco, čo? Jááj, tvoju mamu som už dlho nevidela. " a potom začala spomínať na časy, ked k nám chodievala. Ona si väčšmi pamätala ako ja.
,,A frajer ako? Počúva? Koľko ste spolu?" pýta sa ma.
,,No jasné, že počúva. Sme spolu polroka. A som strašne šťastná. " vravím.
A potom som jej ja hovorila o mojej havárke, a o všetkom potom čo sa zomlelo. Vraj o tom ani nevedela. A potom sme sa bavili len o prítomnosti. O tom aká som šťastná, že mám svojho miláčika a ona že je šťastná, že je single. Vraj jej to tak vyhovuje.
Konečne sme dorazili do kaviarne. Objednali sme si obe bielu čokoládu a mohli sme sa rozprávať dalej. Stretla sa tam ešte s jednou kamarátkou, ktorá jej mala doniesť nejaké podklady na príjímačky. Vtedy ked sa tam oni dve rozprávali som napísala svojmu miláčikovi, ktorý mi napísal sms : ,,Ahoj moje čo robíš? Ja som v garáži. Veľmi mi chýbaš. Ozvi sa Cmuk. "
A tak som začala ťukať aj ja sms : ,,Ahoj miláčik, my sme teraz s kamarátkou v kaviarni, dali sme si horúcu čokoládu. Aj ty mi chýbaš. Milujem ťa. Ozvi sa mi ked prídeš domov. Cmuk a prezvoň občas. " dopísala som sms vo chvíli, ked prišla Julka.
A potom sme zas kecali. Zabočili sme aj k téme základná škola a ja som sa jej pýtala, že čo potom bolo nové ked som odišla. A konečne som sa dozvedela, ako sa jedna moja spolužiačka dostala s tými známkami čo mala, na hotelovú.
Po hodinke strávenej v kaviarni, sme sa išli prejsť ku škole a k mojej bytovke.
Skoro som zabudla kde bývam. Teda len som si nebola istá.
Prešlo niečo vyše 2h a pomaly sme sa blížili k mojej bytovke.
,,Zavolám otcovi, nech pred šiestou po mňa príde. " vravím Julke a vyťukávam číslo. Mal vypnutý mobil. A takisto aj mama ked som jej volala. Som sa trošku zľakla, ale nakoniec vysvitlo, že boli na cintoríne, tak tam nebol signál.
O pár minút mi volala naspäť mama a tak som jej povedala, nech odkáže otcovi, nech po mňa príde pred 18h.
,,Dobre, vybavené. Príde pre mňa o 17.55. " vravím a odložila som mobil do kabelky.
Tak sme sa teda nakoniec dostali k mojej bytovke a sadli sme si pred mojím vchodom. Julka mi hovorila o jednom mojom susedovi, ktorý sa jej páčil a zrazu len pozerám a on predo mnou.
,,Ahoj, ty čo tu robíš?" pýta sa a usmieva. Nechápala som ako ma mohol ešte po 5 rokoch spoznať.
,,Som tu na návšteve. " odpovedám.
,,Ako sa máš?" pýta sa.
,,Dobre, dakujem a ty?" pýtam sa ho.
,,Dá sa. Tak ahoj teda. " a odchádzal do vchodu.
,,To bol on, ten sused, ktorý sa mi páčil. " vraví Julka.
,,Bolo mi s tebou super. Aj nabudúce ked budeš mať cestu okolo, tak daj vedieť. A pošli mi to oznamko. " vraví Julka a objíma ma.
,,Aj ja som rada, že som ťa videla. Vôbec si sa nezmenila. Neboj ozvem sa, ale ty by si tiež mohla prísť na víkend k nám. Nebudeš otravovať, neboj. A oznamko pošlem. " vravím s úsmevom.
Otec zastavil pri nás. Otvorila som dvere, Julka sa s mojím otcom pozdravila a už som jej kývala. Stihli sme sa pred billou odfotiť, aj ked som ju musela presviedčať. Takže mám aspoň fotku na pamiatku, aj ked si myslím, že sa určite uvidíme skôr ako o 5 rokov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár