Išla som si spraviť obed, ked v tom počujem ako mi zvoní mobil.
,,Ano?" zdvíham to.
,,Ahoj Anička, si už doma?" pýta sa ma Danka.
,,Ahoj Dani, to si ty? No od včera som už doma. Prečo?" pýtam sa zvedavo.
,,No, či by si sa nechcela ísť na chvíľu prejsť. Alebo by sme mohli zavolať Lenke a spraviť si zas taký babský večer. Ved naposledy sme ho mali asi tak pred mesiacom. Hm?" pýta sa celá natešená.
,,Vieš čo s tým babským večerom máš pravdu. Hm...tak dobre teda súhlasím. A kedy a kde sa stretneme? " pýtam sa jej.
,,No mohli by sme sa stretnúť pred tou kaviarňou o takej 17h. Vyhovuje? Dnes nemusíš pre mňa chodiť. " dodala po chvíli.
,,Jasné, vyhovuje. Zavoláš Lenke ty alebo ja? A mohli by sme zavolať aj Zuzke nie? Som ju dlho nevidela. Tej zavolám ja, ok?" vravím.
,,Tak to bude super bomba. Tak ja zavolám Lenke a ty Zuzke. Už sa teraz teším. Nesklam ma a príd. Tak večer. Pá. " lúči sa Danka.
,,Nesklamem, neboj. Tak pred kaviarňou. Pá. " skladám hovor.
V zozname hľadám Zuzkine číslo a hned ho aj vytáčam. Dúfam, že bude mať čas. Alebo že by bola ešte v škole?" pýtam sa samej seba.
,,Prosím?" počujem ako vraví Zuzka.
,,Ahoj Zuzi, to som ja Anička. Nevyrušujem? Máš chvíľu čas?" pýtam sa.
,,Nie, nevyrušuješ. Pred chvíľou som prišla domov. Chcela si niečo?" pýta sa ma na rovinu.
,,No chcela som sa spýtať, že či by si dnes so mnou, Lenkou a Dankou nešla do kaviarne. Spravíme si taký babský večer. " vravím jej náš plán.
,,Slovo babský večer som už dlho nepočula. Rada pôjdem. A kedy? Musím sa spýtať mamy, či niečo nepotrebuje. " vraví.
,,O 17 h sa máme stretnúť pred kaviarňou. Vysvetlím ti cestu. " a začala som jej vravieť, kde to je. Pretože, ona tú kaviareň, ako som neskôr v rozhovore zistila, nepozná. Ked som jej vysvetlila cestu, išla sa opýtať mamy, či ju dnes potrebuje doma.
,,Už som naspäť. " kričí do telefónu.
,,Počujem. Tak ako teda. Môžeš?" pýtam sa.
,,Noo....jasné, že idem. Tak sa na vás teším. Tak zatiaľ, musím sa ísť nachystať. " a zloží skôr ako jej stihnem povedať ahoj.
Uups,ved už je pol štvrtej. To aby som sa aj ja začala chystať.
Ešte predtým idem napísať miláčikovi.
,,Ahoj moje, ako sa mi máš? Ako to ide v práci? Ja pôjdem s babami podvečer do kaviarne. Si spravíme babský večer. Milujem ťa. Zajtra sa na teba teším. Ozvi sa. " správa odoslaná.
Je 16. 45 a ja pomaly vyrážam z domu. Ako privolávam výťah, zvoní mi mobil. Zuzka. Zvláštne.
,,Ano? Stalo sa niečo?" pýtam sa hned.
,,No stalo. Zmeškala som autobus, ktorý ma mal odviezť na zastávku blízko tej kaviarne. Chcela som ťa poprosiť..." ale nestihla to dopovedať.
,,Jasné, idem pre teba. Daj mi takých 5 - 7 minút. " vravím a vybehujem z vchodu.
,,Dakujem Annie, si poklad. Tak ťa čakám. " vraví a skladá.
Cesta k nej mi trvala naozaj len tých 5 minút, pretože v meste bolo málo áut. Zatrúbila som a ona hned prišla. Nasadla, zapli sme si pásy a mohli sme vyraziť za babami do kaviarne. Musela som zaparkovať trochu dalej od kaviarne, pretože nič nebolo voľné.
Tak sme sa chvíľu prešli.
,,Naozaj dakujem Annie, že si po mňa prišla. Za ti zaplatím džús. " vraví.
,,To nemusíš, ale ked na mňa pozeráš týmto pohľadom tak dobre. Jeden džús ide na teba. " vravím a začneme sa smiať.
,,Aha, už ich vidím. Obe. Tiež sa na niečom dobrom smejú. " a ponáhľame sa smerom k nim.
,,No čaute baby, na čom sa tak dobre smejete? Aj my chceme vedieť. " vravím im a všetky sa začneme objímať.
Po nekonečných minútach objímania sme sa konečne presunuli do kaviarne. Tam bolo predsa len teplejšie.
,,Tak čo si dáme? Vopred upozorňujem, že žiaden alkohol piť nebudem, lebo som tu autom. " a žmurkám na nich.
,,Ani ja. Ved je len pondelok. " vraví Zuzka.
,,Ja si dám vínový strik a ty Lenka?" pýta sa jej Danka.
,,Dám si s tebou, ale len jeden pohár. " vraví.
Tak prišiel čašník a my sme mu nadiktovali svoje objednávky a k tomu sme si každá dola tú super štrúdľu. Tentokrát čašník žmurkol na Zuzku.
,,Vidíš, vravela som. Ten čašník vie, ktorá je nezadaná. " vravím im.
,,Hej a čo ja? " začne Lenka.
,,Ale Leni, ved ty vyzeráš, že nejaký nápadník sa črtá, či?" pozriem na ňu sprisahanecky.
,,Ako je možné, že ma vždy prekukneš?" pozrie na mňa Lenka a baby sa začnú smiať.
,,čo vám je smiešne?" pýtam sa ich.
,,No, že vždy zistíš všetko skôr, ako ti to stihneme povedať. Teda, skoro vždy. " vraví Lenka.
,,Ale nie to sa ma s niekým mýlite. Len som si všimla, že si si dala ofinu, tak za tým asi niekto bude. To som čítala v časopise. " a potom som sa začala smiať už aj ja. že to som čítala v časopise, to som teda zabila.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
julesca112
29. 11.novembra 2011 19:55
dobréé..
Napíš svoj komentár