,,Dievčatá, vstávajte. Raňajky sú na stole!" povedala tým svojím milým hlasom.
,,Dobré ráno, mami. " vravím jej.
,,Vidím, že nás navštívila Petra. Aké milé prekvapenie. " vraví.
,,Hneváš sa? Musela som ju zobrať, ale neboj v pondelok ide k tete. " vysvetľujem jej.
,,Ale ved aj keby ostala, nič sa nedeje. Peti vstávaj. " a šteklí ju na päty.
Tak otvorí oči a ked zbadá moju mamu ako na sa ňu usmieva, tak hned má aj ona na tvári úsmev.
,,Dobrý teta, nehnevajte sa že som k vám tak padla. Ale nemala som kam ísť večer. " vraví.
,,Peti, ty si u nás vždy vítaná, ale ked do 10 minút nevstanete, tak sa nahnevám. " hrozí nám prstom.
,,Idem do kúpeľné prvá, a ty zatiaľ sa vymotaj z postele. " vravím Petre a idem sa umyť. Nemám rada, ak vstávam až okolo 11h lebo potom som taká náladová. Ale dnes som vstala asi pravou nohou tak mi to nič nerobí.
,,Musíme ísť podakovať tvojej mamine, že nám spravila také super raňajky a že sa na mňa nehnevá. Aj ja by som chcela aby aj moja mama bola niekedy taká milá a prívetivá. " vzdychla si.
,,Ale neboj, aj tvoja mama taká bude. Ona pochopí, že si spravila dobre. Podme odniesť tie taniere, lebo mama si pomyslí, že zas jem hodinu raňajky. Vy si zapálite a ja zatiaľ umyjem riad. A poobede vymyslíme nejaký program. " vravím nadšene.
,,Ak by nevadilo, chcela by som ísť pozrieť svoju mamu (jej vlastnú mamu). Neboli by sme dlho, len na chvíľu. A večer by sme si spravili pre seba. Hm? Ako pravé kamarátky. " vraví Petra.
,,Nie, nevadilo. čo už s tebou. Ale ten večer musí platiť, inak sa nahnevám. Vidím ťa len raz za čas. Tak podme do tej kuchyne. " vravím a vchádzame do kuchyne. Niečo tam pekne vonia, asi mama pečie nejaký koláč.
,,Robím vám muffinky, ved to netrvá dlho. Nech si máte čo dať poobede k telke. Aj sa chystáte von?" pýta sa nás.
,,Hej, asi pôjdeme k jej mame. Ale večer budeme doma. Urobíme si debatný krúžok. " zasmejem sa.
,,Tak tak, debatný krúžok. Tak sa teraz hovorím poradniam. " smeje sa Peťa.
,,Vtipná, chceš umyť ten riad ty?" pýtam sa jej.
,,Nemám problém. " odpovedá a ženie sa k umývadlu.
,,Hej, Annie ty necháš umývať riad nášho hosťa? " pýta sa vážne mama.
,,Aký hosť? Ved ona je ako rodina, nie? Moja sestrička. " vravím jej.
,,Viete čo chodte do izby, lebo sa pobijete, kto umyje riad. Ach, keby sa toto stávalo každý deň. " vzdychne si mama a pozrie na mňa. Je pravda, že o umytie riadu sa moc nebijem.
,,Peti nepôjdeme sa prejsť aj do Tesca? Pozrieť čo tam majú. " pýtam sa jej.
,,To je super nápad. Dobre teda, takže už vieme čo budeme robiť. A k mame môžme ísť autom, či? Aby sme nemuseli chodiť autobusom. Pustíte nás teta?" pýta sa mojej mamy.
,,Pustím. Ale musíte ísť pomaly. Vieš aké sú cesty. " vraví tichým hlasom.
,,Neboj, dám si pozor. " vravím
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár