Naobedovali sme, podakovali sme maminke a uistila som ju, že si dáme pozor. Ešte napísať sms môjmu miláčikovi a môžme ísť.
,,Ahoj moje, idem s Petrou k jej mame a beriem aj auto. Neboj, budem opatrná. Milujem ťa. Chýbaš mi a ty čo robíš v nedeľu?" a sms bola poslaná.
Odpoved prišla za pár minút. To som už sedela v aute a štartovala.
,,Ajoj moje, ja som doma a oddychujem. Možno pôjdem ešte do garáže. Daj si pozor na seba. Cesty sú zlé. Ozvi sa mi nech viem, že ste dorazili v poriadku. Veľmi ťa milujem. Aj ty mi chýbaš. " pousmiala som nad sms a mohli sme vyraziť. Dali sme si pásy a išli.
,,Nebojíš sa?" pýtam sa počas cesty.
,,Prečo? A vlastne čoho?" pýta sa Petra.
,,No ved si so mnou ešte nesedela v aute. A ak mám pravdu povedať zatiaľ som sa vozila len po meste a trošku aj mimo. Ale to len skúšobne. " vravím jej.
,,Ja ti verím. Viem, že vieš šoférovať. Pustíme si tam nejaké dobré rádio? Tuším sa ti naladili jemné me-ló-die." znázornila ten hlas zvučky.
,,Jasné, daj tam expres. Aspoň budeme vedieť, kde je nehoda a hlavne policajti. " zasmiala som sa.
Cesta prebehla dobre. Stále po diaľnici, takže som sa nemusela ničoho báť. Len potom ked sme vchádzali do toho mesta tak tam bola taká zákruta. Niektoré autá ňou len tak preleteli. Ale chcela by som ich vidieť ako by išla naspäť, ked to vedie hned k diaľnici.
Mohli by vletieť priamo nejakému autu, pomyslela som si v duchu. Ale to som ešte nemohla vedieť čo sa stane cestou domov.
,,Už sme tu. Teraz ma ved, kde býva tvoja mama. " vravím jej.
,,Chod stále rovno a na križovatke zaboč doľava a potom doprava. " vysvetľuje mi cestu Petra.
Za malú chvíľu sme už parkovali pred panelákom. Petra volala svojej mame, že sme už tu nech nám otvorí vchodové dvere.
Zazvonili sme, jej mama nám otvorila a už sme išli hore schodmi k nej. Chvíľu sme váhali, ktoré dvere sú to, ale nakoniec som ju presvedčila. Bola som u jej mamy asi tak dvakrát a pamätám si lepšie ako Peťa, kde býva.
,,Ahoj Peťka moja krásna, tak rada ťa vidím. Pod dalej Annie. " víta nás.
,,Dobrý deň, teta. " pozdravila som slušne.
,,Nerušíme ťa mami?" pýta sa Peťa.
,,Ale nie, akurát som pozerala telku. Dáte si niečo na pitie?" pýta sa nás a teda ja si poprosím vodu. Kedže Peťa to tam pozná.
,,Peti, ale nebudeme dlho, že? Nechcem sa vracať domov po tej zákrute a po tme. " vravím jej.
,,Nie, nie. Ved do 16h odtiaľto pôjdeme ok?" pýta sa.
,,Dobre, súhlasím. " vravím. To ešte neni taká hrozná tma. Tá sa začína až okolo piatej.
,,čo máš nové Peťka moja?" pýta sa jej mama.
A tak jej začala vysvetľovať Petra situáciu čo má doma a prečo je tu. Nevie, koľko ešte ostane, ale najviac ten mesiac. Povedala jej aj o tom, že pôjde na víkend do Viedne, zarobiť si nejaké peniaze kým je tu. Mama ju za to neodsudzovala a nič jej na to nepovedala. K Tiborovi sa vyjadrila len v tom zmysle, že urobila dobre. Lebo vie, čo by to bol za život. A že azda aj jej mama (tá druhá) si to uvedomí.
Ja som zatiaľ napísala svojmu miláčikovi, ktorý už dlhú chvíľu prezváňal.
,,Ahoj miláčik som v poriadku neboj. Už sme u jej mamy a trošku sme sa zakecali. Pred 16h pôjdeme domov, tak sa ozvem ked budeme už v Tescu, lebo tam máme namierené. Chýbaš mi. Cmuk. " sms prišla okamžite.
,,Som taký rád, že si sa ozvala. Už som ti išiel písať. Bál som sa, či ste v poriadku. Milujem ťa. Ja som už v garáži. "
Tak sa asi rozprávali hodinku a ja som sa občas pripojila. Potom sme jedli chrumky a pozerali nejaký animovaný film.
Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že už bude načase ísť. Tak sa Petra vyobjímala s mamou, ja som ju len pozdravila a mohli sme ísť domov. Tma ešte nebola, ale vedela som že každú chvíľu spadne.
,,Som nervózna. "vravím ako sme sadli do auta.
,,Nemáš byť prečo. Bojíš sa ísť po tme po takej dlhej ceste?" pýta sa ma.
,,Nie, bojím sa ísť skoro potme po tej zákrute. " vravím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár