,,Máš pravdu. " vravím a naštartujem. Neidem rýchlo, takže sa mi nemá čo stať.
Vyrážame od jej mamy a chvíľu čakáme na križovatke, kým dostaneme prednosť. Vychádzame z mesta a každú chvíľu bude pred nami tá zákruta. Okolo nás preletí auto priamo do tej zákruty.
,,Videla si toho šialenca? Ved môže niekomu vletieť. " nadávam.
,,Ked nemá rozum. Jeho chyba. " vraví a nič si z toho nerobí.
Ale ked bez problémov prejdeme tou zákrutou, naskytne sa mi strašný pohľad. Stala sa havária. Kým sme boli u jej mamy, tak trošku popršalo a to auto čo nás predbehlo dostalo šmyk a vletelo do dalšieho auta, ktoré práve ešte len vchádzalo do mesta.
Zostala som chvíľu nehybne sedieť. Petra zatiaľ zavolala sanitku a snažila sa aj mňa prebrať. Nevedela, čo mi je. Vraj som asi 5 minút bola ako zhypnotizovaná. Očami som pozerala stále na ten istý bod. Na to auto pred nami.
,,Annie, annie, preboha preber sa! čo ti je? " kričala na mňa.
Potom ma obliala minerálkou, ktorú som mala v kabelke a ja som bola v pohode.
,,Stalo sa niečo? Prečo si ma poliala?" pýtala som sa.
,,Ved si bola ako zhypnotizovaná. Nevedela som čo robiť. Už som zavolala sanitku. Ten čo doňho z boku nabúral, tak sa mu nič nestalo. Chvalabohu nik vzadu nesedel, tak išiel na pomoc tomu bláznovi. Vraj je tam zakliesnený a všade veľa krvi. Bola pri ňom ešte spolujazdkyňa a je v šoku. " začala mi hovoriť Petra.
,,Viem, pamätám si čo sa stalo. Ja som ťa aj počula čo si mi vravela, len som sa asi tak zamyslela, že som ťa nevnímala. Pozri prišla už sanitka. " vravím a otváram dvere.
,,Kam ideš? Ešte ty nie je dobre. Ved sa potácaš. " vraví Petra a zo sanitky akurát vychádzajú záchranári. Za pár minút prišli aj hasiči, pretože trebalo použiť ich techniku. Kedže vodič sa tam nejako zakliesnil.
,,Vy ste tu nehodu videli? Nie ste v šoku?" pýta sa nás jedna zo sanitky.
,,Ano, videli...on on sa rútil ako blázon. Bude v poriadku on aj jeho spolujazdkyňa?" pýtam sa.
,,Spolujazdkyňa najprv vyzerala len otrasená, ale teraz upadla do bezvedomia. Takže dúfam, že ju v nemocnici preberieme a on je na tom tiež zle. Má otras mozgu, kedže nebol pripútaný a dalšie zistíme až v nemocnici. Uvoľnila sa cesta. Môžte ísť. Určite vám nič nie je?" pýta sa ma.
,,Nie, nebojte sa nie je. Ja sa už o ňu postarám. " odpovedá za mňa Petra a nastupujeme do auta.
,,Si schopná ísť domov?" pýta sa ma. Akurát mi zvoní mobil. Milan prezváňa. Prišla mi aj sms.
,,Ahoj moje, prečo si sa neozvala? Ešte nie ste v Tescu? Stalo sa niečo? Bojím sa. Milujem ťa ozvi sa."
,,Jasné som schopná. Počkaj len napíšem Milanovi. " vravím Petre a už ťukám sms.
,,Ešte sme len na ceste. Stala sa nehoda, takže sme trochu v šoku. Museli sme čakať na sanitku. Som v poriadku. Milujem ťa. Už vyrážame. " napísala som a Petre som povedala, že keby volal nech to zdvihne.
Sme už v polovičke cesty. Zrazu len počujem ako zvoní mobil.
,,Volá ti tvoj miláčik. Mám to zdvihnúť?" pýta sa ma Petra.
,,Ano, prosím. Asi bude chcieť vedieť či sme v poriadku. " vravím a Petra asi po treťom zvonení zdvíha mobil.
,,Ano?" začína rozhovor.
,,Kto je tam? Kde je Anička?" pýta sa Milan.
,,Ahoj, to som ja Petra. Anička je tu pri mne,neboj. Len teraz šoféruje, tak nemôže. " vraví.
,,Ako môže šoférovať ked je v šoku? Nechápem, čo sa stalo? Myslím tú nehodu. Ste v poriadku?" pýta sa.
,,My áno, ale tí čo ju mali sú na tom zle. Počkaj Anička ti napísala o tej nehode, že? " pýta sa ho.
,,Hej napísala. Ale ja som myslel že vám sa stala. Tak mi to už vysvetlíš?" pýta sa.
,,No tá nehoda sa stále jednému bláznovi, ktorý sa vyrútil po mokrej ceste a do zákruty. My sme to len videli. Z toho bola v šoku. " vysvetľuje mu.
,,Ach, bože. Tak si ma potešila. Dáš mi ju prosím na chvíľu k telefónu? Alebo počkaj, nie daj to len nahlasno. Chcem jej niečo povedať. " vraví. A tak to dala na hlas.
,,Moje som rád, že si v poriadku. Vystrašila si ma. Veľmi ťa milujem. Dávaj si pozor prosím. " vraví mi
,,Aj ja ťa milujem. Prepáč, že som ťa tak vystrašila. Myslela som že to z sms pochopíš. Nehnevaj sa, že s tebou nemôžem hovoriť, ale až taká dobrá vodička nie som. " vysvetľujem prečo som si nemohla telefón zobrať k uchu.
,,V pohode. Tak zatiaľ a ozvite sa. Ahojte!" kričí a Peťa skladá mobil.
,,Ach, konečne sme v Tescu. A hlavne doma, kde sa vyznám. Už by som to nechcela zažiť. " vravím
,,Môžem otázku? Nad čím si rozmýšľala, ked si ma ani nevnímala?" pýta sa ma.
,,že sme to mohli byť my dve, ktorým by sa to stalo. Ja viem, nešli sme rýchlo, ale ak by sme dostali šmyk, bohvie ako by to dopadlo. "vravím smutne.
,,Ale nestalo. A už na to nemysli. Ideme kúpiť niečo domov. Mám chuť na niečo slané. " vraví a hned ma aj rozosmieva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár