,,Ach tu majú toľko pekných vecí. Keby som mala pri sebe viac peňazí, hned by som si toho nakúpila. " rozplýva sa Petra.
,,Netreba míňať peniaze len tak. Ale zas spraviť si radosť občas nezaškodí. " vravím ja.
,,A inak ty už vieš čo dostaneš od Milana? A darček ty už preň ho máš?" pýta sa zvedavá Petra.
,,No neviem, čo od neho dostanem. Chcela by som voňavku, tak mu to poviem, lebo sa ma na to pýta. A darček ešte nemám kúpený, ale už mám vyhliadnutý. Pôjdem ho kúpiť ešte pred decembrom, to budem mať skúšky, budú iné starosti. " odpovedám jej na otázku.
,,Tak to máš dobré potom. A čo mu vlastne chceš kúpiť?" pýta sa.
,,Takého plyšového medvedíka, ktorého bude môcť použiť aj ako vankúš a osušku s nápisom. čo na to hovoríš?" pýtam sa.
,,To bude pekný darček. Ideme už k pokladni? Slané tyčinky nakúpené, a aj čokoládka. Môžme ísť domov. " vraví Peťa a už stojíme v rade. Nie je tu až tak veľa ľudí, ale stavím sa že ked prídeme dva týždne pred Vianocami, nezaparkujem nikde.

,,Už sme doma!" kričím mame.
,,Som rada, práve hlásili nehodu, čo sa stalo blízko mesta, kde ste boli. Som sa bála o vás. Išla som ti už aj volať, že či ste v poriadku. " vraví mama.
,,Hej, asi viem akú nehodu myslíš. Boli sme svedkami. " vravím a mama len na mňa nemo pozerá.
,,Vysvetlím ti to večer. Teraz si potrebujem oddýchnuť. " vravím a idem do obývačky. Vyťahujem mobil a píšem sms.
,,Ahoj miláčik, už som doma. Konečne. Po Tescu sme sa trošku zatúlaii. V telke už ukazovali tú nehodu. A ty čo robíš? Milujem ťa ozvi sa. " akurát ked som odoslala sms prišla Peťa.
,,Neruším? Ja len, že by sme sa mali pripraviť na ten babský večer nie? Hodíme sa do pyžama, prichystáme to slané a budeme sa rozprávať. " vraví a žmurká na mňa.
,,Nie, nerušíš. Len píšem Milanovi, nech sa nebojí. No jasné, budeš mi hovoriť ako to bolo s Tiborom a hlavne, čo sa dialo alebo deje vo Viedni. Dobre? Zatiaľ povedz mame tú historku s tou nehodou. " vravím.
,,Dobre o 20h sme sa vidíme v izbe. Zatiaľ tam nájdi nejakú dobrú pesničku od Rytmusa. " hovorí a už ide do kuchyne. Pri cigaretke sa budú s mamou rozprávať.

Je 20h, v izbe je nachystané slané a džús. Nejde nám o to aby sme sa opili, ale aby sme sa dobre zabavili. A hlavne vykecali. Pretože neverím, že sa s Tiborom rozišli len tak, a že je to jej jedno. A potom prečo by zrazu chcela ísť do Viedne? Mám pocit, že si tam niekoho našla, preto sa tak usmieva, aj ked si myslí, že to nevidím. Chápem ju, prečo sa s ním rozišla. Možno to bolo aj kvôli tomu alkoholu ale možno aj preto, že si našla niekoho s kým je šťastná. A to je to najkrajšie čo vás môže zastihnúť. Ked si už myslíte, že sa budete len trápiť a potom sa zoznámite s niekým, kto vám ukáže že môžete byť ešte šťastná a zamilovaná. A viete, že ste našli toho pravého.
,,Annie, počuješ ma? Nad čím zas rozmýšľaš?" vyruší ma Peťa.
,,Len si vravím, aká som šťastná, že som spoznala Milana. Lebo som našla toho pravého. Viem to. " usmievam sa.
,,Som rada, ked si šťastná. Keby tu bola Kika, tešila by sa s tebou. " vraví veselo.
,,Ona na nás dve teraz dáva pozor. " vravím.
,,Tak môžme odštartovať náš klebetný večer? Budeme sa hrať na pravdu a skutok. Hm?" smeje sa Peťa.
,,Dobre, ale pýtam sa prvá. " vravím.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár