,,Už som sa na teba tak tešila. Pôjde aj Zuzka a berie aj kamarátku. " vravím Milanovi ako som nastúpila do auta. Dala som mu pusu a on potom vyštartoval.
,,Aj ty si mi chýbala. Kde sa máme stretnúť?" pýta sa ma.
,,Tam pred barom. " odpovedám mu.

,,No čaute! " zdravím ich. Objala som Zuzku a ona nás hned predstavila.
,,Tak toto je Zuzka, blázonko ako ja. A toto je Anička a jej priateľ Milan. " vraví.
Tak sme sa pozdravili a išli dnu. Ešte nebolo tak plno, ako býva zvykom. Vlastne je ešte len päť hodín, tak čo sa čudujem.
Už pri bare som si všimla jedného spolužiaka zo strednej (a čudovala som sa čo tu robí) ale nebrala som to v úvahe.
,,Ahojte! čo si dáte?" zdraví nás čašníčka.
,,Veľkú kofolu, dve malé kofoly a multi džús. A jedny hranolky prosím. " doloží Zuzka.
,,No čo mám chuť. " vraví.
,,Ved dobre. Aj si so mnou niečo dáte? Kedže som spravila tie skúšky tri. " chválim sa.
,,No po jednej môžme. " žmurkne na mňa. A potom sa pustila do rozprávania tá druhá Zuzka. To sme kecali a smiali sa asi aj hodinu v kuse. Fakt. Ona bola nezastaviteľná ale zas bola zábava.
Ona sa úplne podobá na Kristínu. Tá tvár. My baby sme tam debatovali, kým Milan pozeral niečo na nete.

Asi po dvoch hodinách a po druhom džúse, sme sa vybrali na záchod so Zuzkou, tou spolužiačkou. Už predtým tam prišli dvaja spolužiaci aj s priateľkami. A teraz ked sme vychádzali som tam videla tiež jedného ale stále som to ako tak nebrala. Vrátili sme sa k stolu a debatovali dalej.
,,Fuj, ja už tú vodku nechcem vidieť. " vravím.
,,No ty by si už nemala piť. Sa ešte opiješ. " smeje sa mi môj miláčik. Len som na neho pozrela a on mi dal hned pusu.
,,Ale, nechaj ju. Jedna jej nezaškodí. Ty si si mal dať. " vraví mu Zuzka.
,,Ty si daj ešte jednu a aspoň tu zaspíš a bude ticho. " vraví jej Milan zo srandy. Taký výraz potom nasadila.
,,Ty si jaký...Mám ťa zbiť?" vyhráža sa mu zo srandy. Tak na ňu len pozrel, že či si ozaj robí srandu. A potom sme sa začali smiať. A v tom k nášmu stolu niekto prišiel. A pozdravil ma.
,,Ahoj Anička, ty čo tu? Si nás nevidela?" pýta sa ma spolužiačka Simona, zo strednej.
,,A kde som vám mala vidieť? " pýtam sa.
,,Ty o tom nevieš? My máme dnes stretávku (po polroku, to bola skôr taká, že kto ako žije.). Sedíme tam vzadu. " vraví akoby nič.
Ja len na ňu pozerám ako puk.
,,Nie, nevedela. Prečo ste mi nedali vedieť? By som sa zastavila. " dodám potom.
,,Ved sme to dávali na fb. Ty tam nie si tuším, že?" vraví ako keby to nevedela.
Hlavne, že ked som odchádzala z fb, tak som im tam napísala svoju emailovú adresu. Vidím, že to pre nikoho nič neznamená.
,,Ale ved som vám tam nechala svoju emailovú adresu. " vravím.
,,Jááj, no ved neideš tam teraz so mnou. Si tu s kamarátmi?" a pozrie sa pritom na Milana.
,,Nie s priateľom a kamarátkami. A nie neidem. " vravím.
,,Ved potom sa zastav. Radi ťa uvidíme. Tak čau. " vraví a odchádza.
No super. Máme stretávku a ja o tom neviem. Pretože nie som na blbom facebooku. Ale že som im dala email, to je im jedno. To ma tak nasralo, že som mala pokazený celý večer. Chcelo sa mi až plakať.
,,čo je ti?" pýta sa ma môj miláčik.
,,Nič. " odpovedám a dalej som smutná. Mala som trošku slzičky a Zuzka si to hned všimla.
,,Moja, čo je ti? " pozerá na mňa.
,,Idem na záchod. Hned som tu. " vravím. Ved nechcem sa pred nimi rozplakať.
,,Idem s tebou. " vraví Zuzka asi pre istotu.
,,Nie, ja pôjdem sama. " to sa na mňa pozrú všetci traja.
,,Dúfam, že..." začne Zuzka a ja len pokrútim hlavou.
Tak som odišla na záchod a oni za mnou pozerali ešte. Neplakala som. Len som si utrela slzy, to bolo všetko. Strašne ma to nahnevalo. A ja že som s nimi mala posledný ročník dobré vzťahy. No vidím.
Tak som sa vrátila naspäť. Tí dvaja na mňa pozreli.
,,Kašli na nich. Nestoja ti za to, ked ťa ani nezavolali. " vraví mi tá druhá Zuzka. A snaží sa ma rozosmiať. Tak dám taký malý úsmev, ale trápi ma to dalej. Pokazili mi tým večer.
,,Moje, naozaj kašli na nich. Nestoja ti za to. " vraví a objíma ma.
Nepomáha to.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár