Asi som sa zamyslela dlhšie, pretože som prepočula Zuzkinu otázku. Viezli sme ju totiž domov.
,,Annie, ešte ti je smutno? Kašli na nich. Ked si im nestála za to, aby ti dali vedieť. " povie a pohladí ma.
,,Hej, ved to že nestála som im za to. To je dobré. " vravím a ona akurát vystupuje. Lúči si sa s nami a usmieva sa. Musím priznať, že vtedy som sa usmiala aj ja.
A tak sme išli s Milanom domov. Teda, on dnes u nás neprespáva. A možno je to tak dobre. Chce sa mi plakať a nechcem aby ma tak videl.
,,Som rada, že sme dnes boli spolu. Uvidíme sa asi až v utorok, že? Milujem ťa. " vravím a držím ho za ruku.
,,Aj ja som rád. Len ma mrzí, že ti tá spolužiačka, tak pokazila náladu. Netráp sa nad tým už. " povie a dá mi pusu.
,,Asi sa vrátim na pokec. Ak by náhodou niečo bolo, nech sa nemajú prečo vyhovárať. Neboj, nebudem tam každý deň. " poviem a pozriem naň ho.
,,Ved dobre teda. " povie.
,,Si tam môžme občas napísať, ked tam jeden z nás bude. A aspoň ma budú mať kde kamarátky zohnať. Už aj Lenka mi na to nadávala, že nikde nie som. Ale mne to nechýba. " poviem.
Potom ma išiel odprevadiť. Objal ma a už už chcel hned pustiť. Ale to som mu nedovolila. ,,Dlhšie ma objím. " povedala som smutne. A tak sme sa objímali dlhšie a trošku ma aj stlačil. Lebo som povedala, že silnejšie. Aspoň som sa usmiala. Dali sme si dlhú pusu a rozlúčili sa.
,,A napíš mi ked prídeš domov. Daj si pozor. " vravím.
,,Neboj, ozvem sa. A ty sa už netráp. " povie a nasadá do auta. Ešte mu zakývam a môže sa ísť domov.
.....
Som už hodinu hore, pretože som čakala kým mi napíše, že je doma. Neplakala som zatiaľ, ale skôr rozmýšľala. Rozmýšľala nad tým, že nikam nepatrím. Môže to pripadať niekomu smiešne, že mi na tom záleží, ale ja som si to myslela, že na strednej posledný ročník, že som tam zapadla. A teraz sa to všetko len tak rozpadlo. Nahovárala som si to. Kašli na to, hovorí mi moje srdce. Nemysli na nich. Ale môj rozum pracuje dalej.
Idem si ľahnúť, som unavená. Ako som tak rozmýšľala, tak som si neuvedomila, že je to už hodina. Miláčik mi pred chvíľou napísal.
,,Ahoj som už doma. Pôjdem si za chvíľu ľahnúť. Dúfam, že už na to nemyslíš. Milujem ťa. Bolo mi super. " a ja som mu na to odpísala.
,,Ahoj už som v posteli. Som unavená. Už nie som smutná, pomaly tá zlosť prechádza. Milujem ťa. Chýbaš mi tu. Dobrú. " položila som mobil a zaspala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár