Je streda a ja mám dve dni pred skúškou. Takže celý týždeň makám a učím sa poctivo. Ani von nechodím. Jedine s Milanom. Ale ten príde večer a potom do obeda som s ním a potom ide do roboty. Teda išla by som, ale večer. A to sa už nikomu nechce. Teda aspoň nie Danke. Vlastne už som ju dlho nevidela. Ked ju zavolám,nemá čas ale ked ma zavolá ona a ja jej poviem, že sa musím učiť a že jedine až tak večer ( a to sa mi vžd y nechce) tak sa urazí. Vraj furt niečo mám. Ale ona proste nevie pochopiť, že ja sa učím a nie ako ona. Ekonomika jej vždy išla, tak nemá problém. Ale študovať školu, ktorej predmety ste sa nikdy neučila (vid politika) tak to je iné.
Aj včera sme sa tak pochytili na pokeci. Normálne som ľutovala, že som jej napísala. No škoda reči.
,,Ahoj ako sa máš?" píšem jej.
,,Ale zle. Marek je stále nejaký divný. Stále sme len u nás alebo sa učí. A ked poviem, aby sme sa učili spolu, tak vraj nie to neni dobrý nápad. Tak dlho som už nebola vonku. " napíše mi.
No jasné, zas sa jej niečo nepáči. Asi nechápe, že niekto nekašle na školu ako ona. Niekto ako Marek sa aj učí.
,,Tak ale vieš, chce mať dobré známky. " odpíšem jej.
,,A ty nepôjdeš von? Hm? O 16h?" ( bolo niečo po druhej) napíše.
,,Prepáč, nemôžem. Pôjdem sa ešte učiť. Za dva dni mám ťažkú skúšku, tak sa musím drviť. " napíšem jej naspäť.
,,A to nemôžeš ísť ani na chvíľu so mnou von? Ved sme sa už nevideli skoro týždeň! A to čo mám teraz doma robiť?" píše mi. Ja len na to pozerám a nechápem čo ja s tým, že ona sa nudí.
,,Tak si čítaj knihu alebo sa niečo pouč. Proste nemôžem. Nevieš to pochopiť či čo? Za to že ty máš školu na háku?" píšem celá nahnevaná.
,,To čo si dovoľuješ tvrdiť, že mám školu na háku. Ja sa učím, ale tak spravím si aj voľno nie? Aj to treba. A nevrav, že sa stále učíš. Sa nevyhováraj. " píše.
,,Nevyhováram sa. Keby to bola ľahká skúška, tak hned idem. Ale nie je. A nemienim sa na to vykašľať, pretože Danka nemá čo robiť. Mala by si ma pochopiť. " píšem jej. Ale to by som od nej ťažko čakala, že ma pochopí. Tá myslí len na seba. A ked nie je po nej, tak je zle.
,,Za to že ty máš čas, nemusím mať ja. " dopísala som jej.
,,Ale ty nemáš čas nikdy. " odpíše. Teraz klame. Mám čas, ale večer. Lenže jej sa večer nechce ísť.
,,Teraz klameš a dobre to vieš. Mám čas, ale až večer, ale to tebe sa nechce. " napíšem.
,,Už sa nikdy neopováž hovoriť, že klamem! Neklamem! Tak ale stále len večer chodiť von. Už ma to nebaví. čo som ja?" napíše mi . Už mám toho po krk. že som jej ja vôbec písala.
,,Hovorím len pravdu. To mi nezakážeš. Idem ja radšej. Maj sa. " a odhlásila som sa. Konečne. Tak ma naštvala. Ona si len vymýšľa. Nevie pochopiť, že mi na vysokej záleží a chcem mať dobré známky a prejsť. A to si hovorí že kamarátka.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár