,,Aj ty si mi chýbala. Môžem ti niečo pustiť?" spýta sa. Ja len prikývnem, pretože aj tak by to pustil.
Pustí mi jednu z tých pesničiek, kde sa nespieva. Teda techno. Už som si na ten typ hudby zvykla a niektoré sa mi aj páčia. Nastaví to tak, aby bolo počuť tie basy.
Chvíľu to počúvame a on ma chytí za ruku. Ked to je až moč hlasné a že mi až sedadlo vibruje, tak to stíšim.
,,Nepáčilo?" pozerá na mňa.
,,Páčilo, ale už to bolo veľmi nahlas. Ideme?" pýtam sa ho. Myslím, či ideme do nášho obľúbeného podniku.
,,Hej, už ideme. Aký si mala dnes deň?" spýta sa a už cúva.
,,Dalo sa, až kým ma Danka nenahnevala. Ani som jej na pokeci nemala písať. " poviem. Stále to mám v pamäti. Hnevá ma, že ma nevie pochopiť. A ani sa neopýtala ako mi dopadla skúška. Nič.
,,A prečo? " spýta sa.
,,No lebo nechápe, že ja sa musím učiť. Vieš, nudí sa a myslí si, že aj ja sa nudím a nemám čo robiť. A ked zistí opak, tak sa nahnevá. Viem, neboli sme už dlho vonku, ale tak večer sa jej zas nechce. To je jedno. " poviem. Nechcem o tom hovoriť.
,,Neboj, ona to raz pochopí. A naučená si?" spýta sa a pozrie na mňa. Položím si ruku na tú jeho.
,,Hej, už viem aj druhú kapitolu. Idem na tú poslednú. Tak sa bojím. " poviem.
,,Neboj, to spravíš. " povie a dá mi pusu.Takú dlhú. A potom už len vystupujeme a ideme si sadnúť na kofolu. Ako zvyčajne.
,,A ty ako v práci? Niečo nové?" spýtam sa. A tak mi začne hovoriť, čo mal nové on. Vraj si u nich v práci niekto zranil a potom ešte o nejakých problémoch.
,,A darček už vieš aký mi kúpiš?" spýtam sa ho len tak mimochodom.
,,A čo by si chcela?" vráti mi otázku.
,,To by si mal ty vedieť. Ja sa všetkému poteším. Ja už viem, čo ti kúpim. " poviem.
,,A čo? Plyšáka?" spýta sa.
,,Nie, na to neprídeš. Budú to dve veci. " usmejem sa.
,,Ty si. Ved môžme ísť do Trnavy a pozrieme ti niečo. " povie. Usmejem sa. Aspoň mu naznačím, že ktorú voňavku by som chcela. A on už vyberie tú správnu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár