Darčeky sme si už dali minulý víkend, ked sme zašli do toho Tesca. Tam mi totiž tie darčeky kúpil. Dal mi retiazku z chirurgickej ocele s príveskom a k tomu náušnice, potom voňavku, ktorú som tak chcela a ešte knihu. Ja som mu dala minulý víkend prvý darček a dnes mu dám ten druhý a to plyšáka, takého medvedíka. Je to zlaté. Už mám nakúpené darčeky aj pre rodičov a aj pre kamarátky. Jedna totiž bude oslavovať narodeniny na Silvestra.
A teda k tomu Silvestru. Nepôjdeme nakoniec nikam na chatu, pretože sme to neskoro vybavovali, takže pôjdeme do nášho obľúbeného podniku, kde sme si zaplatili za jedlo a disko. A pôjde aj Zuzka,ktorá bude oslavovať svoje narodky. Bude nás tam asi 7 ľudí. Ešte berie nejakú kamarátku s frajerom. A ja som pozvala Danku. No ale tá bude bez Mareka, pretože ten odchádza za rodinou na stredné Slovensko. Danka je z toho strašne hotová. Ved skoro nechcela ísť.
,,Ale ved Dani, budeme sa zabávať. Pochop, že on má daleko rodinu. A dlho ju nevidel. " vravím jej.
,,Ale ved to ma nemôže zobrať so sebou? Sme už 3 mesiace spolu. A myslím, že na Silvestra mohol ostať tu. " povedala rozhodne. Tak čo som jej na to mala povedať?
,,Ved rozhodni sa a daj mi vedieť do piatka, vtedy to ideme všetci zaplatiť. " povedala som jej a ona sa nakoniec rozhodla. A urobila dobre, pretože doma by sa len nudila.
Mám za sebou 5 skúšok a všetky som spravila. Nakoniec aj tú politiku, ktorej som sa tak obávala. Mala som ísť na jednu skúšku ešte, ale nakoniec som nešla. Nevedela som ju dobre a riskovať som nechcela. Ale som na seba hrdá. Aj moji rodičia konečne sú hrdý na mňa. Chvália sa so mnou.
S Petrou som volala asi včera. Poslala som jej totiž darček a ona mi vraj tiež nejaký pošle. Chcela som od nej nejaký prívesok, nech ju nosím stále pri sebe.
,,Dakujem Annie, za ten vankúšik. Je zlatý. " vraví mi do telefónu Peťa.
,,Nemáš zač, a aj na ňom spíš?" pýtam sa jej.
,,Ani nie, lebo to je taký malý na moju hlavu. Ale mám ho v izbe. " dodá.
,,Malý na tvoju hlavu? Ty si...ale nevadí. A inak ako sa má tvoja mamina? A ako to pokračuje s tým z Viedne,?" pýtam sa jej.
,,No celkom sľubne. Chce aby som prišla za ním a bývala tam a tak sa rozhodujem. Ved uvidím ho až po novom roku, takže mám dosť času. Ale neviem. ľúbim ho, ale je to daleko. A preč od rodiny. " povzdychne si Peťa.
,,Chápem, ani ja by som sa nevedela rozhodnúť. Aj ked asi by som išla za svojím srdcom. A mama čo na to, že by si odišla?" pýtam sa jej.
,,No povedala, že ked odídem, už sa ani vracať nemusím. " povie smutne.
,,No v tomto ti neporadím. " vravím.
,,Inak na další týždeň ti príde darček, dobre? Dám ti vedieť. " vraví.
A tak som o nej potom ešte premýšľala a zdôverila sa s tým mame. Mama si myslí, že by mala ostať tu, ale tak na druhej strane by mala ísť za svojou láskou. No neviem, ved po novom roku mi povie.
Konečne sa teším cez prázdniny aj na to, že sa nemusím učiť. Konečne si budem čítať knihy, ktoré mám doma už dlho. Učiť sa budem až pár dní,pred Silvestrom, alebo až po ňom. Uvidím.
Milan už prezváňa, takže sa idem obuť a dať si kabát a pomaly k oknu, nech vidím kde zaparkuje. Už sa naňho teším veľmi.
,,Idem vooon!" kričím otcovi a už si volám výťah.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár