Bola streda poobede a ja som si čítala niečo do školy. Chodím na výšku ešte len prvý rok a už je to pre mňa hrôza. Mám to externe, pretože som nepočúvala svojho otca a nedala som si prihlášku na denné štúdium. Myslela som, že ma zoberú tam kam chcem. No ale vypomstilo sa mi to. No nevadí. V piatok som mala mať ekonomiku a politiku. Ja som si síce čítala úvod do politických vied (úplne niečo iné, ale aj to sa ráta) ale musím priznať, že mi to veľmi nepomohlo. No aký odbor som si vybrala taký mám. Povedali sme si so spolužiačkami že ak urobím zimný semester, tak to pôjdeme osláviť. Bude to naozaj drina a aj ťažké. Treba sa to naučiť.
Ako som tak čítala napadlo ma vlastne, že som s Dankou nebola od pondelka, odvtedy čo mi predstavila svojho vysnívaného chalana. Musím priznať, že som tým bola trošku zaskočená. Ako nie tak, že im to neprajem to nie...ale nevedela som si ich predstaviť spolu. Proste to sú ako dva protiklady.
No ved hlavné bude, aby im to vyšlo, vravím si v duchu.

Prestala som si tým zaťažovať hlavu a myslela som na svojho miláčika. Dnes večer príde k nám a prespí u nás. Sa mu zapáčilo u nás a hlavne so mnou, ked ma môže objímať v posteli. Tak potom vlastne zaspíme. V objatí. Je to naozaj príjemný pocit, zaspávať pri milovanom človeku. Sme spolu ešte len polroka ale ja ho veľmi milujem.

No dosť tohto rozmýšľania. Počula som že rozmýšľanie bolí. Musím sa ísť ešte najesť a zavolať Lenke. Chcem vedieť, ako bolo na zápise. Tiež začne chodiť na výšku. Poznám ju už dlho, ale až posledný rok sme kamarátky. Tak že aj von ideme a poklebetíme.


,,Crrrnnn, zvoní mi telefón. No ja spomínam Lenku a ona mi volá.
,,Ahoj, Anička ako sa máš?" pýta sa ma.
,,Ahoj, no mám sa dobre. Niečo študujem do školy. Takže v pohode. Nudím sa. A ty? Ako bolo na zápise?" pýtam sa jej celá zvedavá ako to tam vyzerá.
,,Aáále, dalo sa celkom. Chceli aby sme tam ostali, ale povedali sme že nie. Tak až od pondelka začíname školou. Do stredy sa učíme a potom voľno. Ved sa stretnime zajtra a porozprávame sa. Hm?" pýta sa ma a čaká na moju odpoved.
,,No ved uvidíme. Dobre? Neviem či budem môcť. " odpovedám.
,,Aha, tak dobre. Ozvi sa potom. Pá. " a zavesí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár