Práve som sa zobudila. Tak dlho som nespala už dávno. Môj miláčik ešte spí, ved sa ani nedivím. Prišli sme domov o 6h ráno a hned sme zaľahli. Ani sme neboli veľmi opitý, aj ked sme toho popili. Išlo len o to aby sme si dali do nálady. A to sa aj podarilo.
Silvester bol super. Najúžasnejší v mojom živote čo som zažila. To teda určite. Boli tam len ľudia, ktorých som mala rada a spolu sme tvorili super zábavu. S Milanom sme síce prišli ako posledný, ale zas mali sme niečo so sebou, na čo čakala naša oslávenkyňa. Jej tortu! Ako sme sa k nej dostali? No určite sme ju nerobili u nás. Len sme boli pre ňu u nej, aby sme ju mohli doniesť. Lebo ona musela ísť pre Kiku aj s frajerom a ich kamarátom na stanicu. Prišli totiž vlakom a nie autom, ako to malo byť. Podľa mňa urobili dobre. Ved potom by si nemohol jeden z nich vypiť. Smutné bolo, že druhá Zuzka nakoniec nemohla prísť. Bolo mi smutno. Akože aj Kika je fajn, ale so Zuzkou je väčšia sranda. No ale mali sme tam oslávenkyňu Zuzku, takže aspoň niečo.
Nakoniec s nami išla aj Danka. Zmierila sa s tým, že nebude s Marekom na Nový rok a prehovorila som ju. Stále len nevedela, čo si oblečie a už mi s tým liezla na nervy. Povedala som jej, že niečo v čom jej nebude zima a ona stále, že si nevie vybrať. Už som skoro ľutovala, že som ju pozvala. Ved Milan sa mi aj čudoval, ale tak ja som to nazvala slabou chvíľkou.
A tak sme sa všetci mali zísť pred tým podnikom o 20h. Radšej skôr ako keby sme malí prísť pár minút pred prvou večerou, ktorá bola o 21h. Ako vravím všetci tam už boli skôr, len my sme chvíľu meškali.
,,Ahoj!" zdravila som ich. A už som sa objímala so Zuzkou aj Kikou. Danku som len pozdravila. Milan ich tiež pozdravil a stále sme ale čakali vonku.
,,Kde sú chalani?" pýtam sa.
,,Ale, išli si ešte vypiť. Hned sú tu. " povedala Kika.
,,Aha...no dobre. " povedala som. Milan si aspoň zapálil. Pretože vnútri sa fajčiť nemohlo (teda mohlo, ale asi na Silvestra nie), takže ked si niekto zapáliť, tak musel ísť do tej zimy. A to teda bola zima. Chvíľu sme sa tam ešte bavili a chválili sme si naše oblečenie a tak. Mne pochválili to ako som bola namaľovaná. Som sa skombinovala do hneda.
,,No čaute!" skríkol Matej, Kikin frajer. Už sa tam začali zdraviť s Milanom a hned sa pustili aj do reči. Ten druhý, volal sa tuším Patrik, tak ten tam len tak stál a usmieval sa. Bol pasívny človek v tejto skupine. A tak sme konečne mohli ísť dnu. Vonku už začala byť zima...
...pokračovanie v dalšej časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár