Sadli sme si a už prišla čašníčka. Naša obľúbená. Už sme ju poznali a ona nás. Tak sme si teda poobjednávali. Všetci sme si dali najprv po kofole, len Danka si dala hned vodku s džúsom. Išla na to zhurta, jej vec.
A tak sa začala živá debata. Ja som sa stále Zuzky pýtala, či nech už vidieť môj darček a ona stále že neskôr. Ale ja som nemohla vydržať už. Chcela som jej ten darček rýchlo dať.
,,Tak môžem?" spýtala som sa.
,,No dobre, teda ked inak nedáš. " povedala a usmiala sa. Tak som jej zagratulovala a dala svoj darček. Veľmi sa jej páčil. Bol to hrnček s čertíkom a osuška s anjelikom. A potom sa všetci postavili a zagratulovali jej tiež. Potom prišla na rad torta. Mňam, bola super. Nožík nám doniesli, ale lyžičky sme sa nedostali. A kedže sa nám nechcelo čakať, tak sme tú tortu jedli rukami. No čo, ked sa inak nedá. Ved chutilo nám aj tak. Punčová bola. Len sme potom boli od tej torty celý.
A až potom sa rozprúdila tá super debata. Kecali sme o všetkom možnom, boli sme si aj vonku zapáliť. Bez kabátov, v tej zime ale ved dobre.
Prvý chod sme mali zemiakovú kašu a rybu. No kaše tam bolo neúrekom a ryba len taký kus. Danke nejako nechutilo. Ani sa nečudujem, ved mala už druhú vodku s džúsom. A potom som si všimla, že sa až tak nezabáva. Po prvej večeri sme si objednali aj my po vodke s džúsom a išli sme na parket. Nech sa trošku rozveselí nálada. A aj sa rozveselila. Myslím, že Danka sa potom aj usmievala. Ale nie na dlho. Kým jej neprišla sms. Ani neviem od koho, len viem že hned vyletela von. A potom sa vrátila so smutnou tvárou.
,,Stalo sa niečo?" pýtam sa.
,,Ale písal mi kamarát, že je vonku a ked som tam prišla tak tam stáli taký chalani a smiali sa. A medzi nimi môj bývalý. " posmutnela.
,,A na čo si išla teda von? Kvôli kamarátovi? To je taký dôležitý?" pýtam sa jej.
,,No ved vieš koho myslím. " pozrela na mňa. Hej vedela som. Ved preto som sa jej pýtala.
,,No ved to mi je jasné. Kvôli inému by si tak neutekala. Nevieš o tom, že máš Mareka?" spýtala som sa. Len na mňa pozrela a nič nepovedala. Asi stratila reč. Povedala som si, že si tým nepokazím večer. Ved jej starosť.
My sme sa zabávali a ona len ticho počúvala. Kika nám akurát vravela vtipnú historku čo sa jej prihodilo.
,,Tak počúvajte, bola sme s tuto s Maťom v posteli a ja namiesto miláčik som mu povedala, že Milan. Viete ako na mňa pozeral? Hned sa pýtal, že aký Milan a nechcel veriť, že som sa pomýlila. " povedala a začali sme sa smiať.
,,No vidíš, každý ťa spomína. To sa mi nezdá. " a pozrela som na Milana. On sa bránil.
,,Ja s tým nič nemám. Tiež sa čudujem. " pozrel na mňa.
,,No to dúfam. " povedala som. Bolo tam ešte veľa vtipných historiek, ale niečo si musím nechať aj pre seba.
Okolo desiatej večer Danka išla domov. Točila sa jej hlava a bola aj tak celá skleslá. Asi naozaj nevie čo chce. Tak sme ju išli odprevadiť. Teda Zuzka s Kikou ju išli odprevadiť. Ja som ostala. No nemala toľko piť. A zábava pokračovala dalej. Aj sme si zatancovali. Aj Milan musel. Sme si ho počkali a nemohol zdrhnúť. Síce len v objatí ale aj to je niečo. Bolo to krásne. A potom ešte raz sme si zatancovali, ale vonku len my dvaja. Vraj sme boli pekný, povedala Zuzka. Ona sa vnútri nudila pri Paťovi. Ved vravím, že pasívny človek. Rozhovor s ním človeka môže aj zabiť.
Schyľovalo sa k polnoci a tak sme vyšli von. Bez kabátov zas. Ved sme išli len na chvíľu, tak na čo by nám boli. Ja som držala za ruku Milana a bola som nesmierne šťastná. Zuzka stále trošku dalej aj s Kikou. A zrazu sme len začali odpočítavať.
,,10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1! šťastný Nový rok!" zakričali sme.
,,šťastný Nový rok!" povedal mi Milan a dali sme si pusu.
,,Aj tebe miláčik. " povedala som a objala ho.
,,Budeme aj tento rok spolu?" spýtal sa a žmurkol na mňa.
,,No jasné, aj dlhšie. " usmiala som sa.
,,To som rád. Milujem ťa. " povedal a objal ma okolo pliec. A spolu sme pozerali na ohňostroj. Bol pred nami. Takže sme museli stať trošku dalej, aby nás to netrafilo. Celý čas som sa usmievala a objímala môjho miláčika. Bol to ozaj najkrajší Silvester aký som zažila. Potom sme si ešte so všetkými popriali šťastný Nový rok a pobrali sa dovnútra. Už nám začínala byť zima.
Okolo tretej rána sme začali byť unavený. Ja by som aj tancovala, ale nikomu sa nechcelo. Milan mal pred sebou celú fľašku vodky, ale opitý nebol. Asi to z neho vyprchalo alebo čo. Možno len Zuzka bola trošku pripitá a Kikin frajer. Na tom to bolo vidno. My sme tam boli len preto tak dlho, lebo im trom išiel okolo 5h vlak. A tak sme až o 4h ráno odchádzali. Nech na stanici nemusia dlho čakať. Už sme boli všetci unavený a ešte ísť aj do tej zimy. Najprv sme išli odprevadiť Zuzku, a potom sme sa otočili a išli my dvaja s Milanom odprevadiť tých troch na stanicu. Rozlúčili sme sa s nimi,nasmerovali ich (pretože išli sem prvýkrát vlakom a cestu dobre nepoznali) a potom sme išli domov. To sme sa až tak neponáhľali, aj ked mne bola zima. Akurát odbíjalo 5.15. No super teda.
Takže tak skončil Silvester. A to dnes ešte pôjdeme von. Môj miláčik sa za ten čas, čo som ja spomínala na včerajšok, prebral. Vraj mám zavolať Zuzke, či nepôjde von.
,,Ešte jej nebudem volať. Určite spí. " povedala som
,,No dobre, tak sa ideme najesť?" spýtal sa. No jasné, na čo iné mohol myslieť ako na jedlo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár