,,Ahoj moje ako to ide v práci? Si sa dlho už neozval. Ja sa učím tú ekonomiku, ale už si s tým dám pokoj. Dúfam,že tú skúšku spravím. Milujem ťa. Možno príde Dominika. Ozvi sa. "
Vedela som, že neodpíše hned. To sa proste nedá. Bolo ešte len päť hodín. Takže prestávku bude mať asi až okolo 19h. Neodpísal, ale prezvonil. To ma tiež potešilo. Uvidíme sa asi až zajtra. A potom až na další týždeň. Otec odchádza v nedeľu do Nemecka.
Ak mám pravdu povedať, neteším sa. Pretože s ním je vždy sranda. Viac ako s mamou. Tá moje srandy nechápe. A na ňu treba opatrne. A ked je otec doma, tak je vždy kľud. Mamina sa tak nehnevá na mňa.
Zavrela som zošit s poznámkami a pustila telku. Prvý termín už bol, v decembri. Chcela som ísť, ale nakoniec som si to rozmyslela. Nepustila som sa do toho učenia, tak aby som zvládla skúšku. A teraz sa tú ekonomiku učím, ale neviem. Bojím sa toho aj tak. Hej viem, vyštudovala som Obchodnú akadémiu, takže by mi to nemala robiť problém. Ale práve naopak robí. Lebo toto čo preberám teraz, sme preberali na makroekonómií. A to práve nebol môj obľúbený predmet. Vždy som mala problém s tým, naučiť z nej nejakú látku. A ekonomiku ako takú som sa vždy nadrtila. Nie vždy som tomu chápala. Proste to bol môj štýl učenia. Ale teraz to je iné. Teraz som na vysokej. A ked nespravím, budem musieť ísť na opravný a to nechcem. To budem ešte viac nervózna.
Ach, vyhodím si tie myšlienky z hlavy. Niekto zaklopal. Mama išla otvoriť.
,,Annie, Danka prišla. " kričí na mňa mama. Otvorila som dvere a mamina akurát zatvárala tie kuchynské.
,,Ahoj, pod dalej. " povedala som. Usmiala sa, ale videla som že ju niečo trápi.
,,Pôjdeme do obývačky. " povedala som a počkala som ju už tam, kým sa vyzula. Za chvíľu prišla za mnou.
,,Tak čo máš nové?" spýtala som sa jej.
,,No veľa. Asi si dáme s Marekom pauzu. Nejaký je divný a ja..ja už ani neviem, či ho ľúbim. Nežartuje so mnou ako na začiatku. Neviem. Dosť sa o tom hádame. Vraj ho neviem pochopiť, že má stres zo skúšok. "mykla plecom.
,,No to poznám. A ved ty nemáš stres zo skúšok? Si nejaká pokojná. " podotkla som.
,,Tak vieš, učila som sa..ale ja neviem. Bud spravím alebo nie. A ak nie, tak opravný to istý. To som povedala aj Marekovi. Ale on nechce ísť na opravný. Tak som mu napísala, že aby sme si dali pauzu. Aspoň kým má to skúškové. Lebo ma už nebaví, ako si vylieva svoj stres na mne. " povedala rozhodne. No rada by som počula aj jeho verziu. Bohvie prečo sa tak chová. že by len kvôli tomu skúškovému? Ešte som nevidela človeka tak stresovať.
,,A čo on na to?" spýtala som sa.
,,Najprv, že prečo to chcem, že on ma ľúbi. A potom ked som mu povedala dôvod, že ma už prestáva baviť, tak súhlasil. Dva týždne pauza. Ak si jeden druhému začneme skôr chýbať,tak sa ozveme. " povedala odmerane. Ako keby ju to ani netrápilo.
,,A to len preto, že má nervy zo skúšok, ty už začínaš pochybovať či ho ľúbiš. Je to trochu divné. " povedala som. Za to, že sa niečo kazí vo vzťahu netreba z neho hned utekať. Ale práveže snažiť sa to vyriešiť a byť partnerovi oporou. Teda aspoň ja by som to tak spravila.
,,No nie len preto. Ale tak ani na Silvestra sme neboli spolu. A potom sa ozval až na Nový rok večer. Vraj oslavovali až do rána. No neviem či mám veriť že s rodinou. " začala. Aha, jasné, nedôvera.
,,No myslela som, že mu veríš. Ale vidím, že už asi nie. " povedala som.
,,To už ani ja neviem. " povedala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár