Takže chápete prečo som sa nemohla učiť. Ved to sa ani pri jeho pesničkách nedá. A už celkovo to nejde. Hoc by bolo hocičo pustené.
Takže sme si vybalili veci z kufru a išli sa zvítať s rodinou. S babkou, dedkom, tetou, ujom a mojimi troma bratrancami.
Najviac som sa tešila asi na uja, pretože s ním je taká sranda. Ved sa ani nedivím, že je to mamin brat. Sú si podobný. Myslím v tých srandách.
No a samozrejme na bratrancov. David, ten je už veľký, takže s ním to už nie je taká sranda. A Viktor, najmladší, k tomu nemám nejaký vzťah a mám pocit, ,že ani on ku mne. Skôr ma radšej moju mamu lebo sa s ním hrá a robí somariny. Ale ten prostredný, Miško, tak ten má ma najradšej. Vždy sa poteší ked prídem a minule ked sme tam boli a ja som bola chorá, tak sa o mňa staral a prikryl ma. A hovorí, že mňa má rád.
S ním sa dá aj hrať, aj robiť somariny a proste uň ho vidím, že sa fakt teší že ma vidí.
Tak sme sa privítali a ja som išla s mamou hore. Medzitým sa k nám pridal aj ocino. Išiel sa prezliecť a my sme išli za ratolesťami. Ako ináč, boli na počítači. Mám pocit, že tam strávia polovicu svojho dňa a to nie je dobré. A rodičia im na to nič nepovedia.
Ako striedajú sa, ale tak nie je to podľa mňa dobré.
Aj ja som u nich skončila na pc, pretože strašne chceli aby som si s nimi zahrala hru. No tak som im to želanie splnila.
A skoro som to vzdala. Ale potom mi to išlo, a ani neviem ako. Pretože som tie tlačítka stláčala ako sa mi chcelo.
No a na to sa nahneval Viktor, že aj on chce hrať. Tá scéna, ktorú spravil. Tak mu bratia vysvetlili, že on si to môže zahrať kedy chce ale ja tu tak často nie som. No na chvíľu ako keby pochopil, ale potom aj tak otravoval. Také sú malé deti.
Ešte ten večer sme si chceli zahrať karty, ale museli sme počkať kým Viktor pôjde spať, lebo on by tiež chcel hrať, ale nevie to.
No lenže ten malý mal asi v zadku duracelky, lebo vydržal až do polnoci. Celý deň a večer len rapotal a ústa sa mu nie a nie zastaviť. Ja som z toho bola unavená už o 22.30 a on ako keby ani nezaregistroval že mal dávno spať. Takže karty sme si zahrať nemohli.
Trošku sa pilo. A môj ujo pri nalievaní slivky na mňa nejako zabudol. Ja som len chcelo ochutnať, tak som si odpila z maminho. A ujo pozerá.
,,Prepáč, na teba som zabudol. " smeje sa a nalial mi štamperlík.
,,Nevadí, v pohode. " smejem sa.
,,Vieš, ja ťa stále beriem za malú Aničku. Nejak mi to nedošlo. " vravel a ukázal aká som bola ked som bola malá.
,,No ja už budem mať 20r. " vravím dospelo.
No čo rodina ma stále berie za malú Aničku. V pohode.
pokračovanie nabudúce
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár