A preto sa možno tak veľmi teším ku krstnej. Býva hned oproti babke, takže len prejdeme po chodníku, otvoríme bránku a sme tam.
U nej aj zasrandujeme aj pokecáme, čo nového a tak. Proste o všetkom a ja mám pocit, že sa tam môžem otvoriť a nič nemusím tajiť. Je to moja krstná a je to aj veľmi dobrý človek, ktorý si toho veľa prežil. Už odmala mala problémy so srdiečkom a to je pri tehotenstve nebezpečné.
Ale všetko pekne zvládla a má dalšiu dcéru. Lindušku. Nášho anjelika. A aj preto som sa tam tak tešila. Videla som ju len na fotkách a teraz konečne naživo. Je strašne zlatá.
Vravela som si, že si ju zoberiem na ruky a tak. Ale nestalo sa. Bála som sa...ani neviem čoho. Ja totiž nemám rada ked sa mám hrať s bábätkom a všetci na mňa pozerajú. Proste je mi to také nepríjemné. A možno ešte neprišiel ten čas. Neviem. Tak veľmi som chcela zobrať si ju a posadiť si ju na kolená, a tak veľmi sa to nestalo.
Linduška ako aj iné deti, rada chytala to čo nemohla mať. Na stole museli byť taniere a fľaše dalej od nej, lebo už by boli na zemi. A rada búchala vecami. A nerada išla spať, ked vedela, že vedľa je návšteva, ktorá sa prišla za ňou pozrieť.
Na balkóne ked si išli zapáliť..a ja s nimi, lebo som potrebovala čerstvý vzduch, tak ma presviedčali aký je vodičák užitočný. Nech to skúsim, že je to ľahké. Ale asi nepochopili, že ja sa bojím proste šoférovať. Nebojím sa ani tých testov, pretože hlavu na to mám, ale toho šoférovania. Aj ked by som sa to naučila a potom som to mala skúsiť niekde v meste..no neviem si to predstaviť. Aj ked auto máme, a preto otec chce aby som mala vodíčák. Ale bojím sa. Neviem, či je to zapríčinené aj tým, že som mala tu nehodu...alebo celkovo. Ale je to možné aj tým. Určite si ho raz spravím, len neviem kedy. Fakt netuším. Môj strach mi bráni v mnohých veciach. Vždy to tak bolo a asi aj je.
No ale späť k tomu, že sme prišli ku krstnej. Boli sme tam až do večera. Museli sme odísť, pretože ráno sme vstávali a aj na nás čakali teta s ujom.
Ocino sa nám pripojil až neskôr, pretože si bol niečo vybaviť. Trošku sme popili, trošku pokecali a krstná nás pozvala na veľkonočné nedeľu, že máme prísť ochutnať klobásku a iné veci. Pretože akurát na druhý deň bola tá Veľkonočná nedeľa. Pondelok sme radšej neostávali, pretože vieme ako to chodí s oblievaním na východe. Plné vedrá vody, celá rodina, takže asi tak v skratke.
Takže pri odchode som sa s nimi ani nelúčila, kedže som to zobrala tak, že prídeme ešte zajtra k nim. Ale kto mal tušiť, že som to nemala brať tak vážne? Aj ked myslím, že krstná to myslela vážne..to len mojej mame sa nechcelo. Ale o tom potom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár