,,Dobré ránko prajem", vravím mu s úsmevom na tvári.
,,Mhmm, dobré ", odpovedá. Vyzerá to, že niekomu sa nechce vstávať.
,,Vstaneme už? Som celkom hladná. " vravím.
,,Ved chod sa umyť a ja potom vstanem. " odpovedá a pretáča sa na druhý bok.
No toto. Tak ja mám vstať a on bude ešte ležať. No to určite. Tak som si naspäť ľahla a zakryla sa. Milan sa otočí ku mne.
,,Ty nevstávaš?" pýta sa ma.
,,Nie, nenechám ťa tu predsa samého. Ešte si tu chvíľu poležím s tebou. " odpovedám s úsmevom na perách a pobozkám ho. A potom sa začneme vášnivejšie bozkávať a...
,,Moje, už by sme naozaj mali vstávať. Je niečo po 11h. Ja len nech stihneš ešte raňajky. " vraví mi Milan a stále ma drží okolo pása.
Teraz je on ten, kto chce vstať, ale...mne sa nechce od neho. Je to také úžasne byť s ním v objatí v mojej posteli.
,,Za chvíľku miláčik, dobre? Ešte chvíľu ma takto drž a potom vstaneme. " odpovedám a vychutnávam si ešte pár minút.
,,Moje a môžem niečo urobiť?" šepká mi do uška.
,,Noo, podľa toho čo. Ale áno môžeš. " odpovedám mu a čakám čo sa stane.
Ale to som nemala povoliť. Začne ma štekliť na boku. Ale poriadne. A ja kričím ako pojašená. A snažím sa dostať čo najrýchlejšie z postele kým sa nedostaneme k mojim nohám. Začne ma so svojimi nohami štekliť po mojich nohách. A ked ma niekto šteklí na nohe, tak kopem a...dosť kričím. Po piatich minútach šteklenia, čo som sa snažila dostať dolu sa mi to nakoniec podarilo. Zošmykla som sa z postele na koberec.
,,Poviem ti, toto je dobrý nápad ako ma dostať z postele. " vravím Milanovi.
,,Ja viem moje. " odpovedá a smeje sa.
,,Ty si ale...nezbedník. " vravím a utekám z izby do kúpeľne.
,,Ale ked prídem tak vstávaš aj ty, ok?" vravím a vyhrážam sa prstom.
,,Dobre moje. Tak už utekaj. " poháňa ma a naťahuje sa za mnou, aby ma znovu pošteklil. Ale tentoraz som rýchlejšia a utiekla som skôr.
Po dvoch hodinkách ho akurát odprevádzam do práce. Už teraz mi chýba.
,,Tak čo budeš dnes robiť?" pýta sa ma.
,,Asi zavolám Lenke, či nepôjde von. Možno má niečo nové ako Danka. Aj tej zavolám, či sa nepridá k nám. Taký babský deň. " odpovedám a v hlave už premýšľam nad tým kam by som ich vzala.
,,Tak sa potom ozvi, ked pôjdeš von. Nech sa o teba nebojím. Dobre, moje?" vraví mi Milan.
,,Neboj miláčik. Ozvem sa. Ale aj ty sa ozvi a daj si pozor. Bolo mi s tebou úžasne. " vravím a bozkávam ho. Silno ho objímem a on sadá do auta. Má ešte pootvorené dvere.
,,Milujem ťa. " vravím mu.
,,Aj ja teba milujem." odpovedá a dá mi pusu.
Zatvára dvere,štartuje a ja idem domov. Ešte počkám kým vycúva, zatrúbi, zakývame si a ja vchádzam do vchodu a veziem sa hore.
Prídem hore a už vytáčam číslo.
,,Ahoj Leni, mala by si dnes čas? Išli by sme si sadnúť do kaviarne, hm?" pýtam sa a čakám okamžitú odpoved.
,,Dobre môžme a kedy?" odpovedá. Pozerám na hodinky. Sú dve hodiny poobede, tak poviem o tej štvrtej, rozmýšľam v duchu.
,,Môžeš o štvrtej? Zavolám aj Danke. " vravím a čakám.
,,No jasné. Stretneme sa už pri tej kaviarni? Pôjdeš autom? A jasné zavolaj aj Danke. Som počula, že niekoho má. " odpovedá Lenka.
,,Hej, asi pôjdem autom. Neboj, zveziem ťa potom domov. Tak sa už teším. Pá " vravím.
,,Jéééj, ty si zlatá Annie. Tak sa už teším. Ahoj. " a skladá.
O pár minút na to volám Danke.
,,Ahoj Dani, máš dnes o štvrtej čas?"
,,Ak po mňa pred štvrtou prídeš ku škole tak áno. Inak nestíham prísť. " odpovedá celá natešená.
,,No jasné, že prídem. Tak sa vidíme pred štvrtou. Ide aj Lenka. "
,,Super, babská jazda. To sme dlho nemali. Tak pá. " odpovedá Danka a skladá.
Tak a príprava na babský večer sa môže začať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár