Posledný pohľad do zrkadla a môžem vyraziť. Kedže vonku už začalo mrznúť, obula som si svoje nové čižmičky, čo mi mama len prednedávnom kúpila. Sú krásne. K tomu som si dala moje obľúbené rifle, modré vzorované tričko a modrý sveter, bundu a malú čiernu nenápadnú kabelku. No a samozrejme kľúče od auta.
Zapínam motor a už idem. Nesiem zabudnúť, že idem po Danku, takže pekne po rovnej ceste rovno k jej škole. Kedže nie sú žiadne zápchy (a to je v našom meste len výnimka) tak pekne krásne to stíham. Zastavujem a odomykám dvere. Už ju vidím.
,,No ahoj, kde si bola tak dlho?Ved tu už mrznem. " vraví Danka a zatvára dvere.
,,Ved sme sa dohodli, že prídem pred štvrtou. A je 15.58, takže akurát. Ved v kaviarni sa trošku zohrejeme. " odpovedám jej.
A môžme vyraziť.
Táto naša kaviarnička, kam pravidelne chodíme už od našej puberty a odvtedy čo som sem prišla, je naša obľúbená. Musím sa pochváliť, ale objavila som ju. Ked som sem prišla bývať, tak som spoznávala mesto a len tak sa túlala. A zrazu vidím, také ošarpané miesto a vravím si: kto by tu len chodil? Ale naučila som sa, že nič nemám súdiť podľa obalu. Tak som vošla dnu, ved za to nič nedám. A vnútri to bolo prekrásne zelené. Také útulne, ale aj plné. Hlavne cez víkendy. Robia tam všelijaké kávy, kapučína, podávajú rôzne džúsy a hlavne robia tú najlepšiu štrúdlu v meste. Od toho dňa sem chodím. A ked som to ukázala babám, tak tiež na mňa len pozerali a vraveli : čooo? To sem chceš ísť? a potom ked som ich prehovorila aby išli dnu, tak som ich odtiaľ nemohla dostať. Vždy ked je nejaká babská jazda, tak ideme sem. Je tu veľmi útulne. Ukázala som to aj Milanovi. A jemu sa tu tiež páči.

A sme na mieste. Meškáme len dve minútky a to len kvôli tomu, lebo som hľadala miesto na parkovanie. Mohli by spraviť viac parkovacích miest. Už vidím Lenku ako nám kýva. Vystupujeme z auta do tej zimy a bežíme k nej.

,,Ahoojte baby, tak konečne ste tu. " víta nás Lenka. A začneme sa objímať s ňou. To je tiež náš taký rituál. Zaužívaný.
,,No podme už dnu. Ved zmrznem. A kto ma potom odnesie domov? Ved som ťažká. " vraví so smiechom Danka. Ach, ty a ťažká? smejem sa v duchu.
A už vchádzame dnu. Náš stôl pri dverách je voľný tak si tam hned sadáme. Je to také super miesto, pretože vidíte na všetky strany a hlavne na toho kto prichádza.
Kým sa oni dve vyberú čo si dajú, tak ja zatiaľ píšem smsku svojmu miláčikovi. Miláčik, už som v kaviarni s babami. Akurát si objednávajú. Na prípitok si dáme niečo na zohriatie, ale potom už len džús, ved ráno vstávam. Milujem ťa. Ozvi sa ked budeš mať chvíľu. Cmuk

V tom akurát prišiel čašník a pýta sa čo si dáme. Nakoniec sme sa všetky tri zhodli na vodke s džúsom. Ja iba tento jeden pohárik, kedže ráno vstávam do školy.
,,No tak baby, čo máte nové? Hm? O tebe Danka som počula, že máš konečne frajera. Máš fotku?" vyzvedá Lenka.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár