,,Ja som v tom nevinne. " vravím Danke.
,,Anička mi to naozaj nepovedala. Máme spoločných priateľov. Teda tvoj Marek a ja. " vysvetľuje Lenka. A zrazu osmutnie.
,,Stalo sa niečo? Prečo si taká smutná?" vyzvedám ja.
,,Ach, baby musím vám niečo povedať. Viem to už od pondelka, ale nemala som silu vám to oznámiť telefonicky. " vraví Lenka a vidím, že jej idú slzy. Mám strach. čo sa preboha mohlo stať?vravím si v duchu.
,,Tak nám to povedz. " vravíme naraz s Dankou.
,,Kristína je v nemocnici. A vyzerá to veľmi zle. Dávajú jej tak týždeň. Ach, bože stále tomu nemôžem uveriť. " vraví Lenka a rozplače sa.
,,Preboha, čo sa stalo? Prečo je v nemocnici?" pýtam sa.
,,Ona...ona mala vážnu nehodu. Bola opitá a tak sa asi zabudla pripútať. Nešoférovala ona, ale jej priateľ. No jemu našli niečo vyše 1 promile v krvi. Nejaké zviera im skočilo do cesty a tak sa tomu chceli vyhnúť. A tak išli do protismeru a zrazili sa s kamiónom. No lenže oni išli asi 100kou. Takže ten náraz bol silný. A Kiku to zasiahlo najviac do hlavy. Mala silný otras mozgu a...proste niečo jej to spravilo zle. Mala aj viac iných vážnych zranení. Ja...ja neviem. Viem len to, že jej neostáva príliš času. Je na prístrojoch. Teda prístroje ju udržiavajú pri živote. " dorozprávala nám Lenka. A začali sme plakať všetky tri.
,,Nemôžem tomu uveriť. Kika, tá stále usmiata bláznivá baba. S tým alkoholom, to vždy nejako prehnala, ale myslela som si, že je zodpovedná a že nesadne do auta s opitým človekom. " vravím ja.
,,Bola som ju včera pozrieť. Vyzerá hrozne. A ten jej priateľ? Ten leží len som zlomenou nohou a nejakými odreninami. " vraví Lenka.
,,Mali by sme sa ísť s ňou rozlúčiť. " začala Danka.
,,Ale...ona...nemôže odísť. " začala som.
,,Annie, ja viem že ju máš rada a ty Lenka, že ju považuješ skoro za svoju naj kamarátku, ale ona zomrie. Sama si to predsa povedala Leni. Tak sa s ňou podme v nedeľu rozlúčiť. V pondelok možno bude neskoro. " hovorí Danka.
Vyzerá veľmi pokojne, aj ked nie je. S Kristínou zažili veľa dobrodružstiev a srandy. S Kikou si zažila svoje prvé opilecké piatky. Vždy bola pri nej, ked jej bolo zle.
Kristína bola naša spolužiačka zo základnej. Bola to taká funny babenka. A super kamarátka. Vedela sa ma zastať, ak bolo treba. Každá máme nejaké tie spomienky na ňu. Ale najviac to bude znášať jej naj kamoška. Poznali sa asi najdlhšie a zažili si to ho stráášne veľa.
,,A Petre ste už volali? Mala by sa to dozvedieť od nás a nie z novín. Ju to zasiahne najviac. Mali by sme jej zavolať, nech príde prvým vlakom sem. " vravím pokojne babám.
,,Zavolaj jej ty. Ved ste najlepšie kamarátky. " vraví mi Lenka.
,,Dobre, ked prídem domov, brnknem jej. " vravím.
,,A teraz sa zabávajme. Kika by si nepriala aby sme plakali, ale aby sme sa bavili. " vravím a tak sme si štrngli a pripili.
Potom sme na dve hodinky zabudli, že sa niečo stalo a zabávali sme sa. Danka nám rozprávala o Marekovi, Lenka zas o svojej novej práci asistentky a ja...ja som rozprávala o škole a svojom miláčikovi. Potom som ich na svojom aute odviezla domov a nakoniec som prišla domov aj ja. Napísala som smsku Milanovi, aj o tom, že zajtra ked príde pre mňa tak mu musím niečo povedať. Musela som ho ubezpečiť, že ja som v poriadku a že s nami to nemá nič...ale že sa to týka mojej kamarátky. A teraz ma čakala ta najhoršia časť. Zavolať Petre a oznámiť jej to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár