Bolo niečo pred 14h a kamarátka mi napísala, že môže sa so mnou stretnúť až o tretej. Tak som to povedala rodičom a oni povedali, že sa pôjdeme ešte niekam naobedovať, aby sme zdržali čas. Tak sme nasadli do auta a odchádzali z Poľska s plným kufrom.
Zastavili sme sa na obed v jednej malej reštaurácií. Babka nič nechcela jesť,ale nakoniec si objednala mačanku (to je také naše východniarske jedlo). Rodičia si dali bryndzové halušky a ja syr a hranolky (ktorý nebol veľmi dobrý).
Kým nám doniesli obed, tak som vytiahla mobil našla si pár zmeškaných hovorov od miláčika a tak som mu išla napísať.
,,Ahoj moje, ako sa mi máš? My teraz sedíme na obede. O tretej sa mám stretnúť s kamarátkou tak naťahujeme čas. Mám niečo pre teba. Veľmi mi chýbaš. Odpíš. Cmuk Milujem ťa. " a smska bola odoslaná. Po pár minútach prišla odpoved.
,,Ahoj ja už idem do garáže,nech to čím skôr spravím. Tak dobrú chuť prajem. Potom sa ozvi, ked tam už budeš s kamarátkou a nezabudni prezvoniť občas. Milujem ťa. Chýbaš mi. " napísal mi.
A hned na to nám prišiel obed. A kedže som povedala, že ten syr nebol veľmi dobrý, tak som si s mamou vymenila jedlo,takže som si dala bryndzové halušky. Cítila som sa ako tehotná vtedy.

,,Tak tu ťa vysadíme, dobre? Potom daj vedieť kedy mám prísť pre teba." vraví otec a zastavuje pri chodníku. Pozdravím ich a vystupujem. Mám okolo novú šatku, ktorú som si kúpila a nedala som si ju dole, ani ked som bola v aute. Je pár minút pred treťou, takže mám čas. Poprechádzam sa trochu po mojom rodnom mestečku. Prechádzam okolo billy (kde sa máme stretnúť), a pokračujem dalej po chodníku. Pozriem sa doprava a vidím kostol a aj niečo nové. Taký malý park pri kostole. Je tam kopu lavičiek na oddych. Idem dalej a vidím bytovku, v ktorom býva spolužiačka. Ak by som prešla okolo bytovky a stále rovno, tak predo mnou by sa ukázali obchody, potraviny a naľavo aj moja škôlka. Pomaly sa otáčam naspäť k bille. Ako tak stojím a obzerám, odrazu ju vidím. Julka. Nezmenila sa.

,,No ahoj, bože ty si aká veľká. Ešte že som si dala tie opätky. " a už ma Julka objíma.
,,Ale, len trošku som vyrástla. Ale ty si sa nezmenila. " vravím jej.
,,Tak dakujem za kompliment. Ideme si niekam sadnúť?" pýta sa ma.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár