Je možné, že aj ked máte najlepšiu kamarátku a rozprávate sa o všeličom, tak pred ňou máte aj tak tajomstvá? Pretože u mňa to tak je. Nedokážem jej niektoré veci povedať, ale ťaží ma to na srdci. A chcem to niekomu povedať, ale nemôžem. Viem to len ja a môj denník, ktorému som sa zdôverila. Nikto nevie, ako mi bolo pred pár rokmi, ked som si myslela, že naozaj na tomto svete nemám miesto. A že najlepšie by bolo odísť. Nemôžem jej to povedať, pretože neviem ako by sa zachovala. A bojím sa, že by si o mne pomyslela, že či mi nešibalo.
Mám ju naozaj rada ako svoju sestru. A vždy ked sa zastaví a ozve sa tak som veľmi rada a snažím sa užiť si každú voľnú chvíľu. Je s ňou skvelá zábava a kedže ju vidím len občas, tak ak chce ísť večer von tak s ňou idem aj ked som unavená. Nedokážem sa na ňu dlho hnevať. Teda ja sa vlastne nedokážem celkovo na nikoho dlho hnevať.

Minule ked sa tu zastavila na jeden deň zas (ako obyčajne, že?) tak sme sa rozprávali a vravím jej ved ty si ako moja sestra. A ona po chvíľke povedala.
,,Ale my dve by sme nemohli byť sestry. " vraví mi .
,,A prečo nie?" pýtam sa udivene.
,,No lebo, keby nemám náladu tak by som ťa niekam poslala, ty by si sa urazila a nebavila by si sa so mnou celý večer. A potom na druhý deň by sa bola ešte urazená a možno by sa so mnou rozprávala. " vraví.
,,Nie, keby si ma niekam poslala, tak by som odišla. Nechala by som ťa nech sa ukľudníš, a potom by som sa vrátila alebo ty by si prišla prvá sa ospravedlniť. Neurážala by som sa. " vysvetľujem jej.

A na druhý deň zas povedala.
,,My dve by sme celkom mohli byť aj sestry. " vraví.
,,Ved áno. Ja by som ťa ako sestru brala. " prikyvujem s úsmevom. Ale ja ju tak aj beriem. Jedna druhú vypočujeme, poradíme si navzájom a vravíme si ked nás niečo trápi alebo ked sme šťastné, tak sa pochválime.

Ale predsa sú veci, ktoré som jej nepovedala. A neviem či niekedy naberiem odvahu a poviem. Možno aj ona mi niektoré veci nepovedala. To neviem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár