,,Si moja sestra, tak sa tým netráp. A už nechcem nič počuť. " vravím jej.
,,Ale mne je to blbé, že ty za mňa zaplatíš. "
,,Povedala som, že sa tým nemáš trápiť. A ticho už. vravím jej s prísnym výrazom v očiach.
,,Ale.." chcela niečo namietnuť. Ale zastavila som ju.
A tak sme išli dalej...


Poznám ju už 6 rokov. Vlastne od ôsmej triedy na základnej. Síce treba uznať, že prvé dva roky boli hektické. Najprv som si myslela, že som stretla super kamošku, ale potom sa zmenila. Bola zlá, taká iná. A to ma veľmi sklamalo. Ale na konci 9. ročníka sa ospravedlnila a povedala že nevie prečo taká bola. A ani ja neviem ako, ale odpustila som jej. A odvtedy sú z nás kamarátky. Ja som ju považovala a aj nadalej považujem za svoju naj kamošku. Mohla som sa na ňu vždy obrátiť, ked som potrebovala radu. Mohla som jej (a stále môžem) všetko povedať...A ona len počúvala..a dala aj radu. A hlavne chápala. Síce sa potom odsťahovala preč..Ale v mojom srdci zostane najlepšou kamarátkou.
Ona sa zas mohla kedykoľvek na mňa obrátiť. Vždy som jej pomohla, ako som mohla. Vypočula som si ju a povedala svoj názor.

Je mi vlastne sestrou. A najlepšou kamarátkou v jednom...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár