More a ja...alebo ako som sa vrátila do detstva.

Pred pár rokmi, mohla som mať tak 9 rokov, sme chodili k moru. Do Chorvátska. Ešte aj s našimi susedmi. Boli to dobré roky. Rada si na to občas spomeniem, ked sa chcem vrátiť do bezstarostných detských čias. Niekedy sa do tých čias chcem vrátiť a povedať ,,aha to som ja ked som sa učila chodiť" alebo pozri to som mala ešte líčka ako syslík" alebo podobné vety. Ale nedá sa to vziať spať. Dospela som. A j ked vnútri som ešte stále ako dieťa. Ale nie už ako 4-ročné, ale už mám takých 10. Ale stále som dieťa a mám pocit, že vo mne vždy bude.
Neviem či by si aj tí naší susedia spomenuli na tie časy, ked sme sa spolu hrávali. Možno na to občas pomyslia a spomenú si pri tom aj na mňa. Nevidela som ich 5 rokov, ale minulý rok sme sa stretli, ked som bola v KE. Ked som ich videla, som nemohla uveriť, že sú to oni. Vyrástli. Julka a Miško. Miško sa vytiahol do výšky a zmenil sa z toho malého chlapca na pubertiaka. A Julka, tak tá sa podala po mame. To znamená, že je veľmi pekná. Chodí na gymnázium, tak ako vždy chcela. Teda vždy bola taká cieľavedomá. Ale že aj jej mladší brat chodí na gymnázium, tak to som nečakala. Rozprávali sme a spomínali na časy ked sme spolu chodili von alebo sa navštevovali.

Tri roky sme chodili všetci spolu do Chorvátska. Mám kopu fotiek. Boli sme aj na lodi a tam také pózy sme hádzali. Vtedy sme sa kúpali ešte s kolesom. Ja som bola vždy najvyššia z nich. A máme aj takú fotku, kde sme od najvyššieho po najmenšieho. Je to fakt na smiech. Ak sa na tú fotku pozriem.
Boli to pekné časy...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu