Cítila som to už skôr. Už pred rokom. Nik mi neveril. Pýtali sa ,,ako to môžeš vedieť?" a ja som odpovedala ,,neviem, ja to tak proste cítim".
A tak to je. Cítim to. Tam. V srdci. Keby ho stratím, tak stratím druhú polovičku, ktorá mi chýba.
Je pravda, že občas si lezieme na nervy. Aj on mne, pretože niekedy neviem pochopiť jeho srandu, ale nechcem ho meniť. Je taký a ja si na to budem musieť zvyknúť. Ako si on bude musieť zvyknúť na moje nálady, návaly občasného plaču a to že mi to často dochádza pointa neskoro.
Ale som to ja a on ma takú berie. Viem, že ma miluje a proste dokazuje mi to. Už len tým, že...
Neviem to opísať. Je mi s ním proste neskutočne super. Viem, že som ožila pri ňom, že som sa naučila konečne všetko jesť a že možno Raz sa mu podarí aj ma zbaviť strachu zo zvierat. Možno. Raz.
A viem aj to, že je to další človek v mojom živote, ktorému budem môcť natoľko veriť, že mu budem schopná povedať čo ma trápi. A viem, že on bude pri mne...a ja budem dakovať Bohu, že som ho mohla stretnúť. A už nikdy sa ma nezbaví . To on vie. On je poklad, ktorý si budem strážiť a chrániť. Je to také veľké dieťa, ktoré milujem.
Budem rada, ak si to prečítaš...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár