V sobotu večer mi zavolal. Už predtým som vedela, že nepríde, ale potom mi prišlo nejako nevoľno a napísala som mu. On odpísal a potom mi zavolal. Ležala som v posteli a už som len počula zvučku, čo mám naňho.
,,Ano?" ozvala som sa.
,,Ahoj moje, čo robíš?" pýta sa ma.
,,Ja ležím v posteli, aby mi nebolo tak zle. Som ti písala, že sa mi krúti hlava. " vravím smutne.
,,A prečo ti tak je? Hm? A je ti veľmi zle?" pýta sa on ustarostene.
,,Neviem prečo. Možno preto, že som dnes málo pila vody. Neviem. " vravím mu.
,,A čo robíš ty?" pýtam sa ja.
,,Pozerám Twilight. A oddychujem. " vraví.
,,Twilight? Ved si vravel, že ťa to uspáva. Chýbaš mi, chcem byť teraz s tebou. " vravím so smutným hlasom.
,,No ved, že ma to uspáva. Ked nič nejde. Naozaj ti chýbam?" pýta sa ako keby nevedel.
,,Ano, naozaj mi chýbaš. A ja tebe?" pýtam sa.
,,Chýbaš mi moje. Milujem ťa. Aj pôjdeš dnes von?" pýta sa.
,,Ja ťa milujem viac. Nie, určite nepôjdem von. Ved aj baby som vraj sklamala, že som nešla na disco, ale nechcelo sa mi a bez teba by som aj tak nešla. " vravím mu.
,,Hmm.." vraví.
,,A ty pôjdeš von? Dúfam, že nie..." vravím.
,,Ja mám s kým ísť von, ale nechce sa mi. Dnes toho bolo dosť. " vraví.
,,Moje ja by som chcela byť teraz s tebou. Chytiť ťa za ruku a ty by si ma objal. Ty nie?" pýtam sa.
,,Aj ja by som chcel byť s tebou. " odpovedá.
Takto pekne ten rozhovor pokračoval asi ešte 5 minút a potom sme sa už rozlúčili.
,,A zajtra by si nemohol na chvíľku prísť? Kedy ideš do garáže?" pýtam sa.
,,No, mohol by som. Neviem, ale kamarát chce niečo spraviť. Ved uvidíme. " vraví tajomne.
,,Uvidíme. Bud rád, že tu nie si, lebo...by som ti stlačila tak silno ruku. že uvidíme. " vravím.
,,No vidíš, ešte že tam nie som. By si mi robila zle. Milujem ťa. " vraví a smeje sa.
,,Ale nie, ja by som si ťa privinula k sebe. Aj ja ťa milujem. " odpovedám.
,,Idem sa teda najesť. Aj ty chod. A potom napíš ešte kým pôjdeš spať. " vraví.
,,Ved napíšem ked pôjdem spať, neboj. Aj ty. Cmuk. "
,,Ale napíšem predtým, kým pôjdeš spať. " vraví mi.
A ked som to konečne pochopila ako to myslí, tak potom sme si ešte povedali, milujem ťa a zložil. Išla som sa najesť, ale ani to mi nepomohlo. Ale ten rozhovor s ním mi naozaj zdvihol náladu. Som sa aspoň usmievala.
Nedeľa večer. čakám, kým sa ozve môj miláčik, že je doma. Je v garáži a niečo tam opravujú s kamarátom. A čakala som, že čo mi odpíše na moju sms. Chcela som aby zajtra na chvíľu prišiel, a že potom by ma odviezol do Sládkovičova. Potrebovala som tam niečo zaniesť. Odrazu pípla sms.
,,Ahoj moje, už som doma. A ty čo robíš? Môžem ťa zajtra odviezť. A môžem aj prespať, ak chceš. Hm? Chýbaš mi. "
Pozerám na to a nemohla som uveriť vlastným očiam. Tak som sa tešila, že ho uvidím. Hned som odpísala.
,,Jasné, že môžeš u nás ostať. Budem veľmi rada. Už sa teším na teba miláčik. Ani nevieš ako si ma potešil. " sms odoslaná.
Potom mi napísal, či nemôže ostať na viac dní. Tak som sa tešila, že s ním budem aj v pondelok a aj v utorok. Som happy
(prvá časť to bolo ked sme boli na začiatku, a tento článok je o prítomnosti, teraz, a to sme už spolu viac ako pol roka. ) Aby ste si nemysleli, že to za sebou nasleduje. Len preto to vysvetlenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár