Už sme spolu 10 mesiacov. Len čakám kedy budeme oslavovať naše prvé výročie. Teším sa na to. Nie kvôli darčeku, ktorý sa dáva na výročia, ale že sme tak dlho spolu. A budeme aj dlhšie. Aspoň dúfam. Veľmi ho milujem a som šťastná.
Milujem ho aj ked sa na mne občas smeje. Nie vysmieva, smeje. Ked napodobňuje moje ksichty, ked sa mi niečo nepodarí povedať tak ako by som chcela. Proste také maličkosti. Možno sa občas zatvárim, že sa hnevám, ale nevadí mi to. Neviem si ho predstaviť bez toho aby sa nesmial. To patrí k nemu.
Mám pocit, že sme sa našli. Práve teraz. Nie skôr ale minulý rok. Práve vtedy, ked som potrebovala niekoho, kto ma urobí šťastnou.
A tak som našla jeho. Jasné, že v každom vzťahu to občas škrípe, ale vždy sa to urovná. A u nás sa urovnalo. A teraz?
On chodí do práce. Ja chodím na vysokú. Jeho tá práca už prestáva baviť (lebo by si rád už aj oddýchol cez víkend). Mňa škola zas začína baviť. Viem, že takých ľudí veľa nie je, ale mňa začína baviť tá politika. A to je dobre, pretože si neviem predstaviť, že tam budem chodiť a nebude ma z toho nič baviť.
Skúšky zo zimného semestra som všetky spravila a môj miláčik bol na mňa hrdý. Vždy mi držal palce pred skúškou a potom ked som sa pochválila aká som dobrá, tak mi zagratuloval.
Milujem ho proste takého aký je. Aj ked ma občas hnevá. Ale zas to aj ja jeho. Viem byť občas hnusná, ked sa urazím a nahnevám. Ale snažím sa byť skôr dobrá naň ho.

Dnes som nešla na prednášku (mali sme ju mať len ráno, a nič v zlom ale na dve hodiny sa mi to neoplatilo) a tak som mu včera zavolala, že či nepríde ešte dnes. Boli sme spolu od utorka večera a vo štvrtok poobede išiel do roboty a mali sme sa vidieť asi až cez víkend. Pretože dnes som mala ísť do školy, no ale nešla som tak som s ním mohla stráviť další deň. Bola som rada. Chcela som byť s ním.
On odpísal, že bude rád ak bude môcť prísť. Mama dovolila a tak som ho čakala. A som rada, že som si aj dnes užila jeho prítomnosť. Cez víkend sa totiž neuvidíme. Vraj zas robí zajtra. Vidím na ňom, že toho má plné zuby. Chcel si konečne cez víkend oddýchnuť, ale nevyjde mu to. Myslí si, že mne je to jedno, ale nie je. Mne nejde len o to, či sa uvidíme ( aj ked je pravda, že som s ním chcela byť zajtra) ale ide mi aj o to aby si oddýchol. Tieto dve veci sa dajú skombinovať. Oddýchne si pekne a večer by prišiel.

Ked je smutný on, som smutná aj ja.

 Blog
Komentuj
 fotka
housemaniac  24. 2. 2012 23:20
prajem ti aby ti s nim to takto dlho vydrzalo ...tak pekne
 fotka
bondulka  25. 2. 2012 17:00
dakujéém
 fotka
onaj123  26. 2. 2012 08:41
Neviem či je to skutočnosť ??lebo ti si dobrá

a vieš podať aj neskutočnosť opravdive ako keby to bola hotová vec. Ale prajem ti naďalej pekné zážitky s tvojou vysnívanou láskou !!
 fotka
bondulka  26. 2. 2012 17:03
kedže som to dala medzi príbehy skutočné, tak to je skutočnosť..
Napíš svoj komentár