,,Ahoj, ja som len chcela, že aká bola cesta domov?" pýtam sa jej.
,,No dalo sa. Sme pokecali. " povie.
,,A o čom? " spýtam sa. Nech som radšej pripravená.
,,Vraj, že prečo sa s tebou bavím mimo školy, ked oni si to neprajú. Lebo ak ma ešte raz uvidia, tak aj na mňa budú také a nebudem mať žiadne kamarátky. " povie akoby nič.
,,A čo si im na to povedala? " pýtam sa.
,,No, že už sa to nestane. Vraj v škole sa môžme baviť, ale vonku nás spolu nechcú vidieť. Mám stáť na ich strane. " povie.
,,Aha, jasné. Takže urobíš čo povedia. Fajn. Tak ak chceš môžeš chodiť k nám a von radšej nie. " poviem. Nechcem stratiť jedinú kamarátku čo mám. Aj ked sa zachovala tak ako sa zachovať nemala. Ale čo už. Ja dám ľudom vždy druhú šancu.
,,Som rada, že sme kamarátky. Ved uvidíme sa zajtra v škole. Dohodneme si nejaký plán na víkend. O mesiac budú trhy. " povie.
,,Vidíš, to by som aj zabudla. Určite pôjdem. Tak zatiaľ. Ved zajtra sa vidíme. Nemôžem dlho volať. " poviem smutne.
,,No jasné. Tak zajtra v škole. Maj sa. " lúči sa a ja skladám mobil.
,,Diky za mobil mami. " poviem a podám jej mobil.
,,A komu si volala? Denise? Už ste znova kamarátky?" spýta sa. Pozerám na ňu.
,,Ved som videla, aká si bola smutná ked si prišla zo školy. " povie. No jasné, zabudla som, že mama vie na mne všetko prečítať.
,,No trošku, ale už je to v pohode. " poviem.
,,A čo nové v škole? " spýta sa ma.
,,Nič, len sme písali písomku z fyziky. Asi to nedopadne dobre. Bola totiž neočakávaná. Ale neboj opravím si to. " poviem a odchádzam z kuchyne.
Nechcem jej klamať. Je to moja mama, ale nemôžem inak. Keby vedela, nad čím rozmýšľam a prečo to chcem urobiť, trápila by sa. A takto jej aspoň neublížim. Vydržím ešte ten mesiac a niečo v škole, nech mám 8. triedu za sebou a potom...potom mi už bude všetko jedno.
Chcem tu ešte ostať, ale nezvládla by som to. Viem,je možné že sa cez prázdniny upokoja, ale...ale neverím tomu. Ja tomu vlastne nechápem. Ako to mohla Paula urobiť? Ako sa mohla tak zmeniť? Len preto, že spoznala tie dve blbé baby? To naozaj len kvôli nim je taká? A čo Marianna? Len sa tak k nej pripojila a tiež začína zapárať. Myslela som, že som našla dobrú kamarátku. Mýlila som sa. A ako. Keby to mama vedela, že v škole nemám okrem Denisy nikoho. Ano, mám tam spolužiačky, ale nie kamarátky, ktorým sa môžem zdôveriť alebo až tak že by sme chodili von. Najprv som bola rada, že sme sa sem presťahovali. Ale teraz neviem. Pochybujem. Možno by mi bolo u nás na východe, lepšie. Kto vie? Ja už totiž ničomu nerozumiem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár