,,No ahoj. Pod dalej!" vravím jej a o chvíľu sme už sedeli v izbe.
,,Tak čo nové?" pýtam sa jej ako vždy. A nečakala som, že povie, že má niečo nové.
,,No dnes som napísala tomu Rasťovi, vieš čo som ti ho ukazovala. " vraví. Pozerám na ňu. že by sa odvážila?
,,To fakt? A kde si nabrala odvahu? " pýtam sa jej.
,,No bola som na pokeci a proste som mu napísala. A tak sme si asi hodinku písali. Vraj sa porozprávame v pondelok v škole. Chápeš?" teší sa Denisa ako dieťa.
,,No vidíš, tak to je super. Si ešte dvakrát napíšete a pôjdete von. " vravím jej.
,,No neviem či pôjde so mnou von. " povie smutne.
,,Prosím? A prečo by nemal?" pýtam sa nechápavo.
,,No len sa pozri na mňa. Určite ma krajšie kamarátky, ktoré berie von. " povzdychne si Denisa. Bože, tieto jej reči neznášam. Je pekná, ale bude furt tvrdiť opak, len aby sa jej to vyhovorilo. Neznášam to na nej a vždy jej mám chuť povedať čo si myslím. Ale zastavím sa, lebo sa nechcem hádať. A vôbec nie cez víkend.
,,Ale prosím ťa. Nehovor hlúposti. " poviem jej ako obyčajne. A ona potom s takými rečami prestane.
,,A pôjdeme dnes aj von? Je tak pekne. " spýta sa.
,,Asi nie. Teda skôr nie. " poviem a pozriem na ňu. A vtedy mi zapípa sms. Od neho. ,,Ahoj čo robíš? Ja pozerám telku a spomenul som si na teba. Odpíš. "
,,Kto ti píše?" vyzvedá hned Denisa.
,,Ale taký jeden. " zahovorím a už ťukám sms. A Denisa sa už ani nepýta.
,,Prepáč, ale teraz nemôžem. Je u mňa kamarátka. Večer sa ozvem. " a on mi odpísal okamžite.
,,Aha, tak nevadí. Inak ja som Robo. Včera som sa nejako nepredstavil. " pozerám na sms a musím sa usmiať.
,,A ja som Simona, teší ma. " a na to ma už len prezvoní. Aspoň si ho môžem uložiť do mobilu.
,,čo sa tak usmievaš?" pýta sa Denisa. Nečakaná otázka od nej. Kedže ona sa vždy zaujíma len o seba.
,,Aáále nič. " zahováram ako vždy. Inokedy by som jej povedala, ale teraz nechcem. Ani neviem prečo. Proste zatiaľ nie.
Ak si stále myslíte, že som sa doň ho zamilovala, musím vás sklamať. Vôbec nie. Len som rada, že sa môžem konečne s niekým porozprávať. Síce ak sa náhodou stretneme, tak možno sa so mnou tiež nebude chcieť baviť a bude sa mi smiať. Preto je to písanie, také dobré, že ma nevidí.
A tak mi ešte Denisa hovorí o tom Rasťovi a že ako sa teší do školy, že sa s ním stretne a tak. Proste asi sa prvýkrát zamilovala, tak je šťastná. To ešte ale nevedela, že zamilovanosť nemusí trvať dlho a že láska vie aj bolieť. Ona to zistí ako prvá z nás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár