Ked večer Denisa odišla, tak som sa tešila. Nie len preto, že som sa mohla konečne ozvať Robovi, ale aj preto že už ma unavovali jej reči. Akože ako kamarátka na srandu je super, ale ak sa chcete rozprávať treba hľadať niekde inde. Ked jej niečo poviem, tak to nevie udržať ako tajomstvo. Kdeže. Už to hned doma povie. Ako raz, ked som sa ešte bavila s Paulou (na začiatku 8. ročníka). Povedala som jej, svoje tajomstvo (že mám epilepsiu) a nechtiac to počula aj Denisa. Tak som ju poprosila nech to nikomu nehovorí. A čo sa stalo? Ked som k nim raz prišla, už sa ma na to pýtala jej mama. Takže aj preto, som jej nechcela nič vravieť. Aj tak ešte poviem svoje Laure, že mu dala moje číslo. Ale zas som aj rada. Aspoň niečo pozitívne v mojom živote sa objavilo.
Takže ked odišla, išla som sa najesť a potom som utekala do izby.
Mama si všimla, že nejako rýchlo jem večeru.
,,Ponáhľaš sa niekam?" pýta sa ma.
,,Nie, prečo?" tvárim sa prekvapene.
,,Ked sa tak rýchlo ponáhľaš s tým zjedením polievky. " odpovie.
,,Chutí mi. To preto. A začala som čítať dobrú knihu. " usmejem sa.
,,Aha...potom mi ju požičaj. " povedala a už sa vrátila späť do toho čo robila.
A tak som rýchlo zjedla tú polievku a potom šup do izby, k mobilu.
A už som ťukala sms.
,,Ahoj kamarátka už odišla. Tak ak máš čas, môžme popísať. Simona"
Sms prišla behom pár minút.
,,Ahoj prepáč, ale akurát sa chystám von. Ale domov prídem okolo 22h. Tak ak nebudeš spať, môžme popísať. Hm ? "
,,Tak škoda no.Ved napíš a uvidíš či budem hore. Tak sa zabav. Ahoj
A on už potom neodpísal. Asi už išiel von. No škoda. Musím priznať, že som bola smutná z toho, že nemá čas. No ale počkám do 22h a ked sa neozve pôjdem spať.

Je pol jedenástej večer a stále nenapísal. Som už unavená, takže si pôjdem ľahnúť. Tak mu aspoň napíšem. Nech vie.
,,Ahoj, asi ešte nie si doma. Nevadí. Idem si už ľahnúť, som unavená. Tak sa ozvi zajtra ak chceš. Simona " sms odoslaná.
Ako som si ľahla a zatvorila oči, tak mi pípla sms. Tak som si ju prečítala.
,,Ahoj, ja som pred chvíľou prišiel domov. To je škoda, že už ideš spať. Som sa tešil, že popíšeme. Tak dobrú noc. Robo"
Pozerám na tú sms a musím sa usmiať. Takže na mňa myslel. To je pekné. A tak som mu odpísala.
,,A ako bolo vonku? Ja akurát zaspávam. "

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár