Bolo to dnes, posledný deň pred víkendom.
Išla som do bufetu aj s Denisou. V škole sme sa bavili, len ked sme vyšli, tak sa pred nimi tvárila, že ma nepozná a nezastala si ma.
Ale aspoň v škole som nebola sama. To by som neprežila, len tak sa prechádzať sama. Tak sme teda išli do bufetu. Hned na to vyšli z triedy traja chalani, ktorý sa mi posmievajú a nedajú pokoj. Ja si ich nevšímam.
Stála som v rade v bufete a niekto tam zhasol. Otočila som sa a tam jeden z tých chalanov. Nechápala som. Tak som si kúpila jedlo a išla som von. Ale tak ľahko som sa von nedostala. Nechceli ma pustiť z bufetu. Proste mi zatarasili cestu.
,,Môžte uhnúť? Chcem prejsť. " povedala som.
,,A? My ťa nepustíme. " a smiali sa. Denisa sa len na to pozerala. Nič nepovedala. Chcela som sa pretlačiť medzi nich, ale ani to nepomohlo.
,,Fajn. Raz ma aj tak budete musieť pustiť. " povedala som a oprela sa o stenu. Nechtiac som zasvietila svetlo.
Vtedy si ich všimla aj bufetárka a skričala na nich.
,,Hej, chodte od tých dverí. Ak si chcete niečo kúpiť, tak podte dnu ale nestojte tam!" skríkla tá bufetárka. Viacerí sa na nich pozreli a chceli vyjsť. Tak teda vyšli von z bufetu. Konečne som mohla aj ja odísť.
,,Nabudúce sa len tak ľahko nedostaneš von. " zasmial sa jeden z nich. Mal nohy ako ryba. Tak sme mu teda hovorili my s Denisou.
,,Ty kokos toto čo malo byť?" pýta sa ma Denisa. Ako som to mala vedieť? Hlavne, že tam stála a nič nepovedala. Kedže sa to netýka jej, tak jej to je jedno.
,,Neviem. Nechápem. Hlavne, že sme už v triede. Ja tuším ani von nevyjdem. " povedala som a chcela som ísť do triedy.
,,Nie, počkaj. Neideme za Romanou hore?" pýta sa ma. To bola jej kamarátka, ktorá mimochodom chodí do triedy s tým Rasťom. Preto chcela ísť za ňou.
,,Ved ako chceš, môžme. " mykla som plecami. Bolo mi to úplne jedno. Romana nebola moja kamarátka, ale jej. A dobre som vedela, že sa mi posmieva. Tie jej reči. Nerada som tam chodila, ale lepšie ako sedieť v triede. Ved som sa už toľko nasedela.
Ich trieda bola na druhom poschodí, takže sme museli ísť hore. Konečne sme prišli k ich triede.
,,Na čo čakáme? Ved chod ju zavolať nie?" vravím jej. Ona len stále pred dverami a pozerala dnu. Hanbila sa prísť k dverám a povedať, nech jej niekto zavolá Romanu.
,,Bože, to na toto sme tu chodili? Ved chod dnu, nie?" vravela som jej. Nič v zlom, ale ked za niekým idem, tak preto aby som ho aj videla a nie len tak. Nejaký jej spolužiak vyšiel z triedy. Tak sa ho opýtala, že či je Romana dnu a či ju nemôže zavolať. Pozrel na ňu a potom sa vrátil do triedy. O chvíľu vyšla Romana.
,,Ahoj Denisa, čo ty tu? Si chcela niečo?" pýta sa jej a usmieva sa. Usmieva sa tým falošným úsmevom.
,,Ahoj Sima!" pozdraví aj mňa aby sa nepovedalo.
,,Nie nič, len som ťa prišla pozrieť. Pôjdeme cez víkend von?" dohaduje sa s ňou na víkend. To znamená, že sa cez víkend neuvidíme.
,,Neviem ešte, dala by som ti vedieť. " povie a pozrie sa späť do triedy. Vtedy prejde okolo Rasťo.
,,Ahoj, Deni!" pozdraví Denisu a ide dalej. Denisa sa len len, že nerozplýva radosťou. Romana si to všimne.
,,Sa ti páči, čo? Už ste sa dohodli, kedy pôjdete von? " smeje sa Romana.
,,Nie ešte nie. Hanbím sa ho pozvať. " vraví Denisa.
,,Ved teraz máš šancu, ísť za ním. Aha, stojí tam sám. " povzbudzuje ju Romana. Potom sa chvíľu ešte rozprávajú.
,,Ideme? Za chvíľu začne hodina. " poviem a preruším ich debatu.
,,Tak sa maj. " pozdraví ju a my ideme. Rasťo sa tam rozpráva s kamarátmi a dobre sa na niečom zabávajú.
Vidím ako Denisa posmutnie. Asi naozaj chcela ísť za ním. Tak teda ideme okolo a ona sa robí, že si ho nevšimla.
,,Hej počkaj!" kričí za ňou Rasťo.
,,Chod, počkám ťa. Len si pohni. " vravím a vidím ako ide za ním.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
maciatko0985
24. 2.febuára 2012 18:12
dalsiu cast
Napíš svoj komentár