Ach, netráp sa tým. Pekne sa naraňajkuj, pozdrav mamu a s úsmevom chod do školy. A možno cez nich prejdeš tak, že si ťa nevšimnú. Raz ten deň príde, ked ti dajú pokoj, vravím si v duchu.
Ešte ani raz to nepomohlo, ale ja verím v nádej.
,,Mami, dakujem za super raňajky, ale už idem lebo zmeškám. " vravím mame a obliekam si bundu. Je totiž marec, ale vonku je stále zima.
,,Tak to som rada zlatko. Tak pekný deň. " kričí na mňa a ja vtedy akurát za sebou zatváram dvere.
Prišla som do šatne a nikde nikoho. Chvalabohu. Musím prežiť 6h dnes len. Ale medzi nimi bude aj telesná. A to je ten najhorší predmet.
,,Ahoj ako sa máš?" pýta sa ma spolužiačka.
,,Fajn, ved ako inak ked som v škole. " odpovedám a hned odchádzam do triedy.
,,Ahoj" zdravím kamarátku a sadám si dozadu do svojej lavice. Medzičasom som tam sedela s kamarátkou. Ale ako som už povedala, stala sa z nej tá, ktorá sa mi teraz posmieva. Kto by si pomyslel, že práve ona. Ludia sa menia.
,,Aha, pozri sa ona je v škole. Ani som si ju doteraz nevšimla. Ako je to možné?" počujem ako vraví za mnou Paula, tá čo sa mi posmieva.
,,No neviem. Možno preto, že sedela tak potichu? Asi nechcela aby sme vedeli, že je tu. " vraví Marianna a smejú sa na tom.
Je pravda, že 3h si ma ani nevšimli, ale prišla ku mne kamarátka a povedala nahlas moje meno lebo sa ma niečo pýtala...a tak upútala pozornosť na mňa.
,,To nás ani nepozdravíš?" postaví sa pred moju lavicu Paula.
,,Chcete niečo?" vravím im.
,,Aha, pozri na ňu myslí si že môže byť tvrdá. " vraví Paula svojej kamarátke.
,,Nie nič nechceme, len sme sa chceli porozprávať. To kamarátky robia nie? Po tejto hodine bude telesná. Sa tešíme ako sa strápniš. " vraví a odchádzajú späť na miesto.
No ved to telesná. Zas sa mi budú smiať, ked budem cvičiť. Uvidíme, čo to bude tentoraz.
,,Tak koľko vás cvičí? Zoradte sa nech vás vidím. Paula, to platí aj pre vás s Marianou!" kričí na nich učiteľka. Oni neboli namyslené baby, len sa im nechcelo cvičiť, a vždy si našla výhovorku. No teda skôr len Paula. Medzi namyslené baby patrili iné a tie sa mi tiež smiali. Ale tie som si až tak nevšímala. To by na telesnej si zo mňa uťahovali.
,,Takže zas tie isté necvičia. By ma zaujímalo čo to bude tentoraz. Vy ostatné si dajte 3 kolečká. " vraví učiteľka a my už utekáme dokola. Odrazu len cítim ako do mňa niekto drgne.
,,Hej, nemôžeš si pohnúť Simonka. Dúfam, že som ťa silno nebuchla, aby si sa nerozplakala. " počujem ako vraví Marianna.
Snažila som si nevšímať jej poznámku a utekala som podľa svojho tempa. Ale oni sa nevzdali.
,,No ták, pohni si. " vraví Marianna a znovu ma drgne.
,,A to ma nevieš predbehnúť? " vravím jej.
,,Vidíš, to je nápad. Marianna, že nás to nenapadlo skôr. Ty chod pred ňu a ja ju budem strážiť zozadu, nech nám neujde. " a začali sa strašne rehotať. Nik si to z ostatných spolužiačiek nevšimol. Ako keby to ignorovali.
Bože, nech už táto hodina skončí. A to je ešte len začiatok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár