Sadla som si na lavičku pred náš vchod a čakala. Pozerala som na každého chalana ktorý išiel okolo. Niektorí sa mi páčili, ale išli len okolo. Ale zas niektorí ktorý boli bud starý alebo divný, tak som bola rada, že to nie je ten čo sa s ním mám stretnúť.
Viem, vravel že má 17 r, no ale mohol klamať. A zas Laure sa nedá nejako moc veriť.
Bol čas. Ešte stále neprichádzal. Bola som nervózna a mala som pocit, že si zo mňa vystrelil.
Ešte chvíľu počkám a potom pôjdem domov, vravím si v duchu. A vtedy som ho videla prichádzať. Bol vysoký a mal trošku kučeravé vlasy. Prvý dojem bol ,,to dúfam nebude on" .Ale bol.
,,Ahoj, ty si Simona?" spýtal sa.
,,Hej som. A ty si Robo, že?" vrátila som mu otázku.
,,Teší ma. Tak ideme sa prejsť?" spýtal sa. Prikývla som. Už som nebola schopná slova.
Bol tak vysoký a tie vlasy. Ale celkovo som sa hanbila pred ním. Nevedela som čo mám povedať. A tak sme potichu vykročili smerom k títešu (tak sa tu násypu hovorí).
Musím priznať pravdu, že ani neviem skoro o čom sme sa bavili. Len nejaké útržky si pamätám.
,,A kam by si chcela ísť do školy?" opýtal sa zrazu.
,,Neviem. Už rok chcem ísť na Obchodnú, ale neviem prečo ma to tam ťahá. " mykla som plecom.
,,No to je dobrá škola, som počul. Rada robíš s peniazmi?" zasmial sa.
,,No pomáhala som babke v obchode. Tak možno aj preto. A vždy som chcela byť sekretárkou. Ved uvidíme. " snažila som sa túto tému skončiť.
,,Tak nech ti to vyjde. " povedal.
Prešli sme celý títeš a dostali sme až k Lidlu. A potom cez námestie sme išli.
Ja som mala stále dolu hlavu a ani sa naň ho nepozrela poriadne. Proste už teraz viem, že budeme len kamaráti. Nie je to môj typ, ale je to fajn chalan aj tak.
,,Tak ja už pôjdem. Som povedala že do hodinu budem doma. " vravím a vyťahujem si kľúče.
,,Tak dobre. Som rád, že sme sa stretli osobne. " usmial sa.
,,Tak ahoj. " vravím a pozerám sa naň ho.
,,Ahoj. Zavoláme si. " a odišiel. Chvalabohu, žiadna pusa ani objatie. Nič romantické sa nekonalo.
Ako som vravela, rande to nebolo. Len proste dvaja kamaráti a tak to aj ostane. Mala som z toho zmiešané pocity. Mohla som sa s ním viac baviť. A viac sa mu pozerať do očí.
Ved uvidíme, čo povie on mňa.
,,Ahoj mami, som doma. " kričím odo dverí.
,,Ahoj zlatko, tak ako bolo?" pýta sa ma mamina.
,,Dalo sa. Už je večera? Som hladná. " vravím a mamina sa len čuduje. Ja a hladná? To nebýva často.


(dalšia časť pre všetkých, ktorý sa na ňu tešili)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár