Po troch kolách behania som bola dosť unavená. Mala som šťastie, že dnes som nerobila rozcvičku ja. Postavila som sa úplne dozadu, aby sa ma nik nevšimol a cvičila som. Začínalo sa od hlavy, potom ruky a potom sme naťahovali nohy. To som mala relatívne pokoj.
Potom učiteľka zahlásila, že máme spraviť sviečku. Sviečku viem spraviť, ale nie takú rovnú.
Tak som si ľahla a začala som. Nešlo mi tie nohy až tak vyrovnať. Tak ku mne prišla učiteľka a zahlásila:
,,No tak Simona, narovnajte tie nohy! Ja vám ich podržím. No podte. No vidíte, už to ide. " a potom konečne odišla.
Cítila som sa tak trápne. A vtedy som počula ako ku mne niekto prichádza.
,,Ale, ale Simonka, ty potrebuješ pomoc? Bože, ved sviečku vie už každý spraviť. " a začali sa strašne rehotať.
Potom sa šiel hrať volejbal a ja som sa vyhovorila, že mi nie je dobre. Chcela som si trochu oddýchnuť a byť mimo ich dosah.

Po skončení telesnej výchovy som sa išla rýchlo prezliecť, aby som tým dvom zdrhla. A podarilo sa mi. Ešte som počula ako Marianna kričí.
,,Dnes to bola super hodina Simonka. Si ukázala dalšiu vec, v čom si slabá. Počuj Paula, ved aj tvoj malý brat vie urobiť sviečku, že?" vraví nahlas Marianna.
,,No jasné že vie. " a začnú sa smiať. Naozaj vtipné.
Potom dalšie dve hodiny prebiehali pomaly, ale pokojne. Občas som sa pozrela dozadu na tie dve a oni sa len smiali alebo o niečom kecali.
Po poslednej hodine konečne domov. Mala som kľud, tak som myslela, že to bude aj ked pôjdem domov. Ale to som sa veľmi mýlila. Vyšla som zo školy a už tam Marianna s Paulou čakali a kecali s dalšími dvoma babami, čo sa mi posmievajú. Vravím si, prejdem okolo nich a nebudem si ich všímať. A to som aj robila.
,,Hej, Simona, a to ani nepozdravíš naše kamarátky?" pýta sa Paula. Išla som dalej.
,,Hej s tebou sa rozprávam. Láskavo sa otoč ked ti niečo vravím. Alebo sa mám rozbehnúť za tebou?" kričí za mnou. Otočila som sa a išla som dalej.
Potom som len počula, ako niekto za mnou ide. A drgol do mňa. Nepadla som. Bola to jedna z tých báb.
,,Nechaj ma, idem domov. " vravím tej blondíne.
,,A kto ti dovolil? My sa s tebou chceme rozprávať. " vraví.
,,A čo chcete? Ja sa ponáhľam domov. " vravím im už zo strachu.
,,Tak my ťa pôjdeme kúsok odprevadiť. " a volala na tú druhú a na Mariannu. Paula išla domov, kedže bývala blízko pri škole.
A tak som s nimi išla domov. Teda len kúsok. Pýtali sa ma to o tej telesnej, uťahovali si zo mňa a trošku boli aj normálne. Pri knižnici sme sa rozdelili a ja som sa ponáhľala domov. Stále som mala pocit, že idú za mnou. Hrôza

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár