Samota - 32.časť

Dnes je ten deň, kedy mám 14 rokov a mám sa tešiť. Ale ja sa moc neteším. Ved budem len s Denisou oslavovať a po včerajšku mi to stačilo. Myslela som, že ma porazí. Celú dobu čo sme išli za nimi, sa mu smiala a hovorila dookola aký je vysoký. A potom ešte vytiahla kefu a česala sa. A ked sa náhodou, že otočil tak ju rýchlo schovala ako malá. Ja fakt nechápem. Radšej nenapíšem ako prezývku mu dala, pretože to by sa dotyčný mohol uraziť. Je pravda, že je to trochu vtipné, ked je niekto taký vysoký pretože to sa len tak nevidí, ale tak určite sa mu netreba smiať, ked je pár metrov pred vami.
A myslím, že celá naša konverzácia nebolo nič moc. Jasné, že Lubo sa Denise páčil. Tí si tuším aj rozumeli a smiali sa. Ale ja s Robom už nechcem ísť von. Proste nie je to môj typ, aj ked je to milý chalan. Ale zas tie naše telefonáty mi urobili taký účet, že mi rodičia určite zrušia paušál a dajú kredit .Nevadí.
No ale vráťme sa k mojím narodeninám. Nič sa nezmenilo ani v tento deň. V škole to bol taký istý horor ako vždy. Len mi pár spolužiakov zagratulovalo, takže asi tak. A kedže som nezohnala ten jed, čo som chcela, tak sa nebudem môcť ani otráviť. Teda ja viem, kde by ho mohli mať ale je mi blbé ísť si ho kúpiť. Asi si poviete, že sa bojím smrti inak by som ho už dávno mala. A možno máte pravdu. Ale nie celkom. Nebojím sa, ale stále je tu moja mama a ja sa bojím, že by sa zrútila keby ma nájde na zemi a nedýchala by som. Predstavujem si to stále dookola a dookola, ako by to bolo. Chcem to! Mám to aj vo svojom denníčku zapísané, a ten denník je schovaný tam kde ho nikto nenájde.
Ja len...možno len chcem, aby moji rodičia a okolie videlo ako veľmi trpím, ako ma to nebaví, stále chodiť do školy a čakať, z čoho si zas budú robiť srandu. A báť sa chodiť von s Denisou, aby sme náhodou nestretli tie dve.
Tak taký život som nechcela. Myslela som, že ked sa presťahujeme sem, tak to bude lepšie. Stačilo, že tam na východe sa mi v škole smiali a ešte aj tu. Tak to moje sebavedomie kleslo na nulu. A chalani? Tí sa mi tiež smejú. Ale to sú taký debili z druhej triedy. A moja šanca u chalanov je nulová. Kto by ma chcel? Ved nie som ani pekná. Divím sa, že Robo chcel ísť so mnou aj druhýkrát von. Vážne. Už sa podceňujem. Viem, nemala by som ale čo by ste robili vy? Bránili sa? Hm, ja nie som taká silná. Som slabá. Som citlivá. A nemôžem za to.
Vážne mám dnes oslavovať? Má to aj zmysel. Vlastne na narodeninách bude aj Lulu, naj kamoška Denisy. Mne to bolo tak jedno. Ved ona je tiež v pohode, bláznivá ako Denisa. Doslova bláznivé. Ach, musím sa usmievať ved mám narodeniny. Určite dostanem aj nejaký darček od rodičov. Ešte dve hodiny a idem sa domov nachystať. Asi budeme u nás doma. Neviem.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu