,,Nechci aby som sa rozbehla za tebou. Tak stoj!" zakričí a to sa už aj Denisa zľakne. Tak zastanem a otočím sa. Nech to máme čím skôr za sebou.
,,No vidíš, že to ide. Len treba chcieť. Mám len jednu otázku. " zaškerí sa jedna z tých báb, s ktorým sa skamarátili Paula s Mariannou.
,,A akú?" tvárim sa že ma to zaujíma. Denisa tam len stojí a pozerá do zeme.
,,Ale nie na teba. Na Denisku. Prečo si s ňou vonku? Jasne sme ti povedali, že ked s ňou pôjdeš von alebo sa s ňou budeš baviť tak aj tebe začneme znepríjemňovať život. " vraví úplne kľudne. Tá druhá, blondínka sa len usmeje.
,,Vy ste jej zakázali sa so mnou baviť?" pýtam sa, ale nik neodpovedá.
,,Vieš, ja...to ona ma zavolala, či nepôjdeme spolu do knižnice. A potom sa na chvíľu prejsť. Pochop, keby poviem nie, tak by to vyzeralo blbo. Nebol to môj nápad. Naozaj. " vraví potichu, ale ja ju zreteľne počujem. Pred chvíľou sa hrala, že ked ich stretneme tak povie, že to bol jej nápad a teraz..hrá to a ja budem tá zlá.
,,Aha, takže tak...Simonka, ty chceš aby sme boli k tebe ešte hnusnejšie? Taký ako ty nemajú mať čo kamarátov. Nech sa to neopakuje Denisa. " vraví výhražne.
,,Ale to nie je pravda. Ona chcela ísť so mnou von, len teraz to hrá. " vravím.
,,Naozaj? Denisa, je to pravda?" pýta sa tá blondína.
,,Nie, nie je. Prečo by som s ňou chcela ísť von? " a zatvári sa tak ako že jej to je jedno.
,,Takže ty si nemala dôvod ísť so mnou ale išla si? Výborne, tak ja idem domov, ked si všetkú vinu hodila na mňa. " vravím a odchádzam. Ani sa neotočím.
,,Ahoj Simonka! A nech ťa už takto nestretneme. " kričia a smejú sa.
čakám pri prechode a zrazu len počujem ako niekto uteká. Otočím sa a koho nevidím. Denisa. Prejdem cez prechod, aby som s ňou nemusela hovoriť.
,,Počkaj!" kričí na mňa.
,,čo ešte chceš?" oborím sa na ňu.
,,Prepáč, za to čo som povedala. Ale musela som. Inak by aj mne robili zle. " vysvetľuje mi to.
,,Aspoň vidím aká si kamarátka. A ty chceš byť mojou najlepšou kamarátkou? Ani sa ma nezastaneš, aby náhodou tebe nerobili zle. Ale mne môžu však? " vravím nahnevane.
,,A čo som mala robiť? Ved môžme sa stretávať. Tajne. Hm?" vraví.
,,No jasné, a ked nás uvidia, zas to bude moja vina. Nie, to sa radšej nestretávajme. " vravím a idem domov.
Ako som prišla domov, tak som sa rozplakala.
Prečo práve ja? hovorím si v duchu. Stratila som jedinú kamarátku, ktorá sa so mnou bavila. A ešte aj tá ma zradí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
onaj123
14. 12.decembra 2011 10:11
Taká pekná fantazia z dievčenského života!!!
Napíš svoj komentár