Paula s Mariannou išli hned dopredu a teraz stoja vzadu pri plote. Mám šťastie, vôbec si ma nevšímajú. Tak chodím dookola sama a nikoho si nevšímam. Rozmýšľam nad inými vecami. Napríklad nad mojou smrťou. Ako zohnať ten jed na potkany? Alebo skôr kde?
Zrazu do mňa len niekto drgne. že by zas oni dve? Otočím sa a vedľa mňa stojí Denisa. Bože, čo tá tu chce.
,,Chcela si niečo?" pýtam sa odporne.
,,Porozprávať sa. Prečo si taká zlá?" pýta sa nechápavo.
,,Akože prečo? Ved to ty klamala Marianne, nepamätáš? Všetko si zhodila na mňa a ja sa mám tváriť, že je to v pohode?" pýtam sa jej.
,,Ved ale musela som. Inak by aj mne robili zle. " vraví mi.
,,No ved jasné. Radšej sa chráň, ako keby si sa mala za mňa postaviť. Tak sa chovajú kamarátky. " vravím a ideme dalej.
,,A čo som mala robiť? Hm?" pýta sa ma.
,,Na to si odpovedz sama. " vravím a akurát je koniec prestávky.
Zas sa môžme vrátiť do tried a prežiť dalšie hodiny. Ach, nech už je koniec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
maciatko0985
9. 1.januára 2012 21:06
!
Napíš svoj komentár