Išla som dnes ráno do Galanty. Musela som ísť k zubárke a ešte do zdravotnej poisťovni, kvôli škole. Mala som tam zaniesť potvrdenie, že chodím na vysokú. Skoro som ráno nestihla bus, tak som si trošku švihla. Ešteže mám autobusovú stanicu 5 minút od bydliska. Idem si po chodníku a predo mnou nejaká baba. Prvé čo som si všimla, bolo že mala legíny a dlhé tričko nato. Kto ešte nosí legíny v takomto počasí, bola prvá myšlienka ktorá ma napadla. To jej neni zima? hovorím si. Poznám aj takú babu, čo nosí len legíny, ale ved to nemôže byť ona. Tak som ju predbehla a čo som zistila? že je to tá baba, čo som si myslela. Ako poznáme sa, ale ja som ju nikdy nemala moc rada. No mala, ale ked bola ešte normálna. Ani sme sa nepozdravili. Nevadí...
Ved ona nejde do Galanty, hovorím si. Myslela som si totiž že ona chodí do Trnavy do školy, ale zmýlila som sa. Išla tým busom ako ja. Ako tam tak stála tak sa tvárila tak namyslene. Bože, neznášam takých ľudí!! Ale treba uznať, že ma pekné dlhé vlasy. To hej.
Už sme sedeli v buse. Zo zadu bol počuť jej hlasný smiech, ale ja som si dala sluchátka takže som nič nevnímala. Išli sme okolo základnej školy a pri prechode pre chodcov stáli dvaja policajti. Tak napríklad nad tým som sa pousmiala Je pekné vidieť, že sa starajú o deti aby sa im nič nestalo. Ale toto je takto už dávno. Nič nové. Až v autobuse som si uvedomila, že do zdravotnej nepôjdem lebo nemám so sebou ten papier.
A ked som už prišla k zubárke, tak som zistila že ju presťahovali do nemocnice. Len som si nebola istá, že ktorým vchodom tam mam ísť. Nakoniec som to našla. A pred jej dverami nikto nebol len ja. To sa mi ešte v živote nestalo . Vyšla som od nej po dvoch minútach. Kedže som nemala dostatok peňazí, objednala ma na další štvrtok. Takže som vlastne len tak išla do Galanty. Na otočku, dalo by sa povedať. Ale bol to úsmevný deň
A konečne som prišla domov do tepla. V autobuse som skoro zaspala. Neskôr mi mama volala, že ako som dopadla a ked som jej povedala že som nič nevybavila, tak ona že zajtra tam mám ísť znova do tej zdravotnej. No a týmto moja nálada klesla. Ale zas má pravdu, že to treba čím skôr. Len keby mi povedala, čo mám povedať ked tam prídem. Ale už nepôjdem tak ráno.
Pospím si aspoň do 7.30
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár