Samota a chlad v nočnej chvíli uzavreli v mojom vnútri dohodu. Uzavreli stávku, keď spolu pili, vraj kto ma skôr dostane do hrobu. Kto bude ten, ktorý mi zamáva, keď moje srdce navždy utíchne, keď duša vydá sa do neznáma a telo posledný krát vydýchne. Vždy pomaly vlečie sa najhorší čas a človek sa len na smrť spolieha. Kde sa to celé nabralo v nás? To len ten život na nás dolieha. Keď sa raz na cestu vystrojím na rozlúčku venuj mi aspoň kvet. Vo vnútri dúfam, že raz pochopím, kde končí a kde začína sa svet. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj