Za oknom súmrak a ja ako každý deň aj dnes večer potichu premýšľam, čo je pravda a čo len šťastný sen, na svoje šťastie sa zadívam. V nádhernom rozospatí sa pomaly prevalíš na pravý bok. Zavrieš oči, otvoríš myseľ, veď svet je malý, čakáš, či snáď iskra preskočí. Túžim nájsť odpoveď na otázku o čom tento krátky život je a či ten, čo myslí na lásku aj skutočne zo srdca miluje. Kde sa vzalo toľko krásnych tvárí, ktoré mám zrazu v spomienkach? A koľko z nich sa smutne zatvári, keď stihne ma blížiaci sa krach? Prečo nemám to, po čom z duše túžim, ale len obyčajný bezstarostný svet? Tým, ktorým chcem, žiaľ neposlúžim, zostáva mi len strmhlavý let. Život či smrť? Čo s touto voľbou? Jednoznačne za smrť hlasujem. Ako to, že keď som už sám sebou je o mňa náhle menší záujem? Blog 4 0 0 0 0 Komentuj