či v sychravom popoludní len tak kráčať.
Keď obloha plače nad dnešným dňom,
nechceš si nechať vlasy dažďom zmáčať.
Sledovať krajinu za chladným oknom,
počítať unavené stromy pri ceste.
Načúvať tichým veršom, čo srdce šepne,
zatúžiť po teplom a láskavom geste.
A keď ťa zastihnú osamelé chvíle,
iste to časom príde, ono sa to stáva,
v tom nemom šťastí náhle pochopíme,
že ľudská bytosť nikdy necestuje sama.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matejjko2
8. 9.sept. 2010 19:53
pekneeeeeeeeeeeeeeeee..
Napíš svoj komentár